Archívny článok rok 1998 - deň s Majstrom sveta Jarom Horváthom

Archívny článok rok 1998 - deň s Majstrom sveta Jarom Horváthom

Jaroslav Horvath 1998

JAROSLAV HORVÁTH ... 16. 4. 1971

Oddiel: Dukla Trenčín
Bydlisko: Košice
Výška: 167 cm
Váha: 88 kg (sút'ažná 80 kg)

Úspechy:

  • 1994 Majstrovstvá Slovenska ... 1. v kat. do 70 kg
  • 1995 Majstrovstvá Slovenska ... 1. v kat. do 75 kg
  • 1995 IFBB Majstrovstvá Európy ... 2. v kat. do 75 kg
  • 1995 IFBB Majstrovstvá sveta ... 3. v kat. do 75 kg
  • 1996 IFBB Majstrovstvá sveta ... 2. v kat. do 80 kg
  • 1997 IFBB Majstrovstvá sveta ... 1. v kat. do 80 kg

Ak by ktosi chcel napísať' peknú kulturistickú rozprávku, mohol by sa nechať inšpirovať životným a športovým príbehom Jaroslava Horvátha. Tento 26-ročný košický kulturista totiž dokázal premeniť na realitu typický kulturistický sen - po siedmich rokoch tréningu je nielen Majstrom sveta, ale i širokou verejnosťou uznávanou športovou osobnosťou, zároveň pekným a inteligentným mužom, vyrovnaným a šťastným človekom. A to zďaleka nie je na konci svojej cesty. Sledujúc športovú kariéru Jaroslava Horvátha zdá sa, akoby nebolo nič jednoduchšie ako stanoviť si ciel', ísť za ním a dosiahnuť ho. Na kulturistickom pódiu sa tento bývalý dorastenecký majster Československa v zápasení voľným štýlom objavil celkom nenápadne v roku 1992, aby odvtedy plynule zlepšoval svoje telo i umiestnenia a zbieral stále cennejšie medaily. Prvou bol bronz z Majstrovstiev Slovenska 1993, nasledovali zlatá v rokoch 1994 a 1995. V roku 1994 štartoval prvýkrát na IFBB Majstrovstvách Európy - skončil siedmy, aby o rok v Istanbule už bral európske striebro a na jeseň toho istého roku aj svetový bronz. V roku 1996 bol už na svete strieborný a na MS 1997 si vybojoval v Prahe titul Majstra sveta v kategórii do 80 kg.



Jaro sa narodil 16. apríla 1971 v Košiciach a odvtedy v Košiciach aj žije. Trochu ho mrzí, že ako kulturista štartuje za Duklu Trenčín, výhodné podmienky funkcie športového inštruktora však stoja za to. Svoje mesto má rád a je naň pyšný. Práve preto sme sa dohodli, že sa s ním v predvianočnom čase stretneme práve tam.

U trénera Milana ČÍŽEKA

Keďže Jaro si rád pospí, začíname našu košickú návštevu bez neho - na Katedre infektológie a tropickej veterinárnej medicíny Univerzity veterinárneho lekárstva, u Jarovho trénera MVDr. Milana Čížka, CSc. Milan si napraví okuliare a pozorovaný obrazovkou počítača a lebkou koňa si nad šálkou kávy zaspomína na prvé stretnutie s budúcim majstrom sveta:

„Jara som prvýkrát videl, keď prišiel v osemdesiatomdeviatom na jarný konkurz kulturistického oddielu VSS. Vždy sa tam zišlo okolo stovky chalanov, z ktorých sme vybrali šiestich-siedmich. Jaro prišiel aj s kamarátom - na tom bolo o čosi viac svalov, Jaro bol zas lepší z anatomického hľadiska. Zobral som si ich oboch..."

Jaro potrénoval pár mesiacov, potom však prišli problémy. Na športovom gymnáziu, kde práve začal maturitný ročník, mu zdôrazňovali, že prijatý bol ako zápasník a len ako zápasník má šancu dostať sa na vysokú školu. Jaro ako človek racionálny ustúpil, nejaký čas ešte skúšal oboje, nakoniec však ostala len žinenka. Čížek mu to za zlé nemal, chlapcov ako Jaro bolo po Košiciach dosť. Kulturistická túžba driemala však v mladom zápasníkovi ďalej a akonáhle bol prijatý na Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove, vrátil sa k činkám. Tentoraz v oddieli Medic Gym Košice, vedenom jedným z prvých šampiónov československej kulturistiky Ladislavom Klérim, ktorý v tom čase robil maséra na športovom gymnáziu.

„Opäť som Jara uvidel v roku 1992 na Majstrovstvách kraja," pokračuje v spomienkach Dr. Čížek. „Skončil tuším druhý-tretí, ale na to, že trénoval ledabolo, o výžive a doplnkoch ani nehovoriac, bol dobrý. Tak som mu navrhol, či nechce prejsť k nám..."

Jaroslav Horvath

„K nám" - to je PRO Body Košice, do oddielu, ktorý v roku 1991 Milan Čížek založil a ktorý odvtedy sype úspešných pretekárov v mládežníckych i seniorských kategóriách. V čom spočíva výnimočnosť trénera Čížka?

„Určite nie v tom, či cvičiť 4x8 alebo 5x6 opakovaní," hodnotí Milan. „V tom sa vyzná kdekto, veď v metodike za posledných 10 rokov nevymyslel nikto nič nové. Posledné bolo heavy-duty Mikea Mentzera, to sme vyskúšali, na niekoho to zaberá, na niekoho nie, nepoužívame to. Mojou hlavnou prednosťou je možno to, že som medicínsky vzdelaný, vyznám sa v biochémii a mám prístup k najnovším informáciám z celého sveta. A okrem toho mi pomáha aj pedagogická práca. Myslím, že viem ľudí presvedčiť, aby robili veci tak, ako si ja myslím, že je to najlepšie."

Jaroslav Horvath

Na Osemročnom športovom gymnáziu

Na Osemročnom športovom gymnáziu na Popradskej ulici je v piatok dopoludnia rušno. Z telocvične rachotia basketbalové lopty, tlmený buchot z druhej strany prezrádza tréning zápasníkov. Z okien tried sa valí džavot prestávky a dynamiku obrazu dodávajú prúdy po chodbách valiacich sa detí. Takto tu svojho času s veľkou taškou na pleci pobehoval i Jaro Horváth. Pán Dancák, zápasnícky tréner na neho spomína:

„Jarko, to bol zlatý chlapec," spomína. „Nikdy s ním neboli problémy, ani na tréningu, ani v škole. Viac by vám o ňom mohol povedať Gabo Juhás, ten ho dlhšie trénoval."

S pánom Juhásom sa spojíme telefonicky. Stačí povedať Horváth a už sype spomienky: „Jara som trénoval štyri roky, zrel postupne a práve u mňa jeho forma gradovala. V doraste sa stal Majstrom Československa. Bol to svedomitý športovec, k jeho prednostiam patrila rýchlosť, obratnosť, dobrá technika a k tomu bol mimoriadne fyzicky vyspelý. Povahou bol však príliš veľký dobrák, nebol dosť agresívny, ale pracovali sme na tom. Viete, v zápasení je to tak - víťazstvo musí súpera niekedy aj bolieť. A to bolo proti Jarovmu naturelu. A či by mal na to stať sa i v zápasení majstrom sveta? Ťažko povedať. Myslím, že rýchlosťou, silou a technikou by na to mal, jeho povaha by však bola vždy handicapom. Určite však mal na to i na svete patriť k najlepším..."

Bolo tu však ešte niečo, čo okrem povahy bránilo Jarovi napredovať ďalej v zápasení. Začalo sa ozývať pravé koleno a na súťaži v Havlíčkovom Brode v roku 1987 to už kolenné väzy nevydržali. Nasledovala komplikovaná operácia, po ktorej sa Jaro síce ešte vrátil na žinenku, s vedomím možnosti opakovaného zranenia však už nevedel zápasiť s plným nasadením. A výsledky šli dolu vodou.

V činkárni PRO Body

Vzhľadom na výsledky a svoju povesť vás posilňovňa PRO Body prekvapí jednoduchosťou. Obyčajná činkáreň v obyčajnom objekte, kde pôvodne pulzovala diskotéka, za oknami okná obyčajných panelákov. Sem sa chodí cvičiť, nie debatovať či popíjať pri bare. V neokázalom prostredí tu vládne príjemná športová atmosféra, v ktorej i napoludnie cvičí sedem-osem ľudí. Chvíľu mi trvá, kým medzi nimi zbadám Jara Horvátha, s „EZ-kou" obráteného k stene.

„Nebude to dlho trvať, takú polhodinku, potom som tvoj," privíta ma po sérii. „Po MS je môj život ako blázinec - raz novinári, potom televízia, k tomu všelijaké prijatia — to je horšie, ako diéta pred súťažou...,"posťažuje si, ale hneď sa zháči: „Ale nemyslel som na vás. Rozumieš, vy ste naši. Tebe nemusím vysvetľovať, koľko minút trvá voľná zostava a prečo jedávam kuracie prsia... Sadni si, daj si kávu a čakaj!"

Jaroslav Horvath

Sedím v starej fotelke vedľa veľkého akvária a cez dvere pozorujem tréning majstra sveta. V prvej fáze dnes cvičí bicepsy a lýtka. Od série k sérii prikladá na „EZ-ku" ďalšie kotúče, aby sa v maxime dostal na 6 opakovaní s osemdesiatkou. Hore si pomôže cheatingom, nadol už púšťa činku striktne. Medzi sériami si poklebetí, odbehne do šatne, ide si zaliať čaj, lebo má pocit, že naňho čosi „lezie". Akonáhle však stojí nad činkou, scvrkne sa svet len a len na sval. Po štyroch sériách bicepsových zdvihov prejde k stojanu s jednoručkami a s 22 kg odcvičí s krátkymi prestávkami 4 série koncentrovaného zdvihu v predklone po 8 opakovaní. To je na biceps všetko.

„Biceps je dvojhlavý sval," vysvetľuje, „nepotrebuje v objemovke viac ako dva cviky. Podobne to platí o tricepsoch, ramenách, lýtkach i femorisoch. A na ostatné partie stačia po tri cviky. Pravda, v rysovačke je to inak, napríklad na stehná to vybehne aj na 16-17 sérií. To je však extrém, inak pridávam zhruba po jednom cviku."

Lýtka patria k partiám, na ktorých musel Jaro najviac pracovať a v nich videl i najväčšie rezervy pri svojom víťazstve na pražských IFBB Majstrovstvách sveta.

„Mysleli sme, že na letnú operáciu kolena po nehode na motorke doplatia najviac stehná, ale boli to práve lýtka. Lýtka je ťažko urobiť, ale veľmi ľahko stratiť," dodá z vlastnej skúsenosti a už prikladá na lýtkostroj ďalšie kotúče. Odcvičí s krátkymi prestávkami štyri série a tréning zakončí ďalšími štyrmi sériami výponov v sede. Prisadne si ku mne s namixovaným proteínom. „Nie je to tu bohviečo, zariadenie obyčajné, ale na tréning to úpIne stačí Pre kulturistu sú aj tak základom činky a hrazda a až tretí cvik býva kladka. A ak kladka ide, viac netreba. Iste, na Technogyme alebo "Grínovi" je chod určite lepší, cvičí sa príjemnejšie, ale na výsledok to vplyv nemá. Ak som v Bratislave, rád si zacvičím v Mladosti, kde je Technogym, ale inak mi toto tu vyhovuje. U mňa je dôležitý i zvyk. Neviem dobre odtrénovať, kde nie som doma."

Sadáme do Jarovej tmavomodrej Corsy. Kúpil si ju namiesto Felície, ktorú vyhral ako absolútny víťaz GP Bohemia 1995 v Prahe. So svojím prvým autom je spokojný, no pri čoraz častejších štrekách Košice - Bratislava a Košice - Trenčín by využil i silnejšie auto. Spolu s nami sa vezie i Jarov mladší brat, ktorému nepovie inak ako Ivko. Má rovných 20 a je posledný, kto z tria chlapcov Horváthovcov ostal v detskej izbe trojizbového bytu na sídlisku Terasa. Ako prvý odišiel dnes 29 ročný Peter a pred troma rokmi sa začal postupne vytrácať aj Jaro. Rodina však stále drží pohromade a keďže všetci traja bratia cvičia, stretávajú sa okrem rodinným zošlostí práve v PRO Body. Všetkých troch už od detstva priťahoval šport, v čom ich podporoval najmä otec. Neskôr sa Peter našiel v hádzanej, Ivan v hokeji a Jaro toho vyskúšal najviac — hokej, kanoistiku, zápasenie a kulturistiku. A aj toho z bratov najviac dosiahol.

„Dotiahol som to najďalej, ale nevidel by som v tom nejakú svoju výnimočnosť," konštatuje so svojou typickou skromnosťou a dávkou diplomacie. „Každý z bratov bol vo svojom športe nadpriemer. Skôr je to vec šancí, ktoré sa človeku pripletú pod nohy."

V krčme Letná

V usmoklenom počasí zaparkuje Jaro pred Krčmou Letná. Krčma je len názov, v skutočnosti ide o slušnú reštauráciu, podľa Jara s jednou z najlepších kuchýň v Košiciach. Pri rezervovanom stole už čakajú Jarovi priatelia a zároveň sponzori z firmy AL Pari, ktorých športovú predajňu Carnero Jaro propaguje. Neskôr sa pridá i tréner Čížek so synom Petrom, ktorému kvôli dažďu odpadol hokejový tréning.

„Vieš, toto sú ľudia, ktorí sú pre mňa veľmi dôležití," uvádza ma Jaro do situácie. „Nielen mi sponzorsky pomáhajú, ale sú to aj fajn ľudia, ktorých mám rád a s ktorými sa dobre cítim. Vďaka nim môžem existovať ako kulturista. Pre mňa sú cenní hlavne ti, ktorí mi pomáhali, keď som bol relatívne nikto. Teraz, ked' som Majster sveta, sa už ozývajú viacerí..."

Jaro dnes z kulturistiky žije. Kulturistika mu zabezpečuje slušný, nie luxusný, životný štandard. Nebolo to vždy tak: „Boli časy, keď som nemal nič. Chodil som vykladať vagóny alebo na nočné do pekární a ráno potom do školy a na tréning. Preto si vážim, že žijem, ako žijem. Vedel by som si predstaviť aj robiť učiteľa, na čo mám vzdelanie - keby to však bolo slušne zaplatené."

Jaroslav Horvath

Do debaty sa pridá Milan Čížek: „Dnešní mladí kulturisti robia chybu: oni chcú z kulturistiky žiť. Ja hovorím: pracuj, študuj a pritom trénuj a súťaž. A keď pôjdeš na svet pre medailu, zober si na to rok voľna."

Nad svojím obľúbeným jedlom, steakom so zeleninou a varenými zemiakmi — sumarizuje Jaro svoje kulturistické zážitky. „Istanbul bol krásny, lebo to bola prvá ,veľká` medaila. Guam bol krásny, lebo to bola prvá medaila zo sveta a ako krajina ma očaril asi najviac z toho, čo som videl. A Praha bola krásna, lebo som získal titul..."

Keby bolo možné, želal by si Jaro vrátiť čas dva týždne pred pražské MS. Rád by ešte raz prežil koniec prípravy, atmosféru v hoteli, nervy pri vážení, keď nebolo isté, do ktorej kategórie zaprezentovali jeho najväčšieho súpera Villu, aj neistotu po semifinále. Všetko vraj stálo za tých päť minút na pódiu a za vychutnanie toho všetkého v kruhu rodiny a priateľov.

Pokračovanie v ďalšom samostatnom článku

Mesačník Muscle&Fitness vám každý mesiac prináša informácie zo sveta kulturistiky, fitness a zdravého životného štýlu. Nezabúda aj na dianie na fitness scéne Slovenska
Muscle&Fitness

Diskusia k článku:

AMIX diskusia