Šádek odpovedá Kavalírovi - interview po Olympia Amateur Europe

Šádek odpovedá Kavalírovi - interview po Olympia Amateur Europe

Česká republika má svojho Mr. Olympia a je ním Milan Šádek. Milan, podporovaný spoločnosťou AMIX Nutrition, má za sebou životný úspech (aj napriek tomu, že v Prahe absolvoval ešte len tretie preteky medzi mužmi), životnú formu a ja som veľmi rád, že vám môžem prezentovať rozhovor (primárne bol určený pre Aktin.cz) s Mr. Olympia Amateur Europe v kategórii do 100kg.

Ahoj Milane,  gratulujem ti k obrovskému úspechu na domácej amatérske Olympii! Môžeš nám prosím ťa popísať pocity, ktoré sa ti od finále kategórie až do súčasnosti naháňajú hlavou?
Ahoj, ďakujem. Popísať pocity, ktoré mám, ide veľmi ťažko. Od chvíle, čo vyhlásili moje meno na prvom mieste, som tomu nemohol uveriť a prišlo mi to tak neskutočné. Ani popravde neviem, ako som reagoval, len si pamätám, že v jednej chvíli ma zaplavila radosť a hneď na to sa mi chcelo plakať a hovoril som si - "teraz predsa nebudeš plakať, vyhral si to!". Potom už viem, že som tam stál a pozrel sa pred seba a videl, kde stojím a čo som dokázal. Bolo tam veľa ľudí, veľa z Českej republiky a mal som tam priateľku, rodinu, kamarátov a fanúšikov. Bolo to úplne úžasné, najlepšie chvíle v mojom živote. Prvú noc som ani nespal, dostal som sa do postele niekedy okolo druhej ráno a o 5:30 som mal budík kvôli foteniu, ktoré bolo dohodnuté na skoré ranné hodiny. Nemohol som spať, bolo vo mne veľa emócií ... prevaľoval som sa asi 2 hodiny a potom mi preblesklo hlavou a začal si uvedomovať, čo sa stal! Tak som to už nevydržal a vstal, vzal si medailu na krk a sadol k počítaču a znova a znova pozeral na fotky a videá :)

O absolútny titul si bojoval s Romanom Fritzom. Môžeš tento súboj nejako ohodnotiť? Ako som ti už hovoril, tak podľa mňa sa tu schyľuje k rivalite, ktorá možno od juniorských kategórií a amatérov povedie až k profíkom.
S Romanom sme mali hneď ďalší deň skoro ráno po finále fotenie. Tam sme sa samozrejme rozprávali aj o súťaži a sám hovoril, že mal trochu strach ... a že je hrozne nefér, že sa dáva len jedna karta, pretože si ju zaslúžim rovnako ako on. Ja sa potom pozeral niekoľkokrát po sebe na video zo superfinále a musím povedať, že si nemyslím, že by som bol poškodený, ale rovnako tak si nemyslím, že by som to nemohol vyhrať. Ako hovorím, púšťal som si to niekoľkokrát a každý z nás prevyšuje toho druhého v niečom inom a celkovo by som sa nevedel rozhodnúť, kto by to mal vyhrať. Rozhodca vybrali Romana, ja to rešpektujem a odchádzam z tohto súboja so vztýčenou hlavou a beriem to ako ďalšiu skúsenosť, ktorá ma môže posunúť ďalej.

Roman ťa po vyhlásení absolútneho víťaza objal a medzi sebou ste si tiež povedali niekoľko viet. Podelíš sa s nami, o čom ste sa bavili?
Presne si to nepamätám, ale bolo to niečo v zmysle, že si gratulujeme, že to bol dobrý súboj ... Presne si to nepamätám, možno sa skús opýtať jeho.

To urobím. Olympia Amateur Europe bola súťaž doma, po veľmi dlhej dobe, a vlastne aj prvá možnosť pre tvoje fanúšikov vidieť ťa v tej najlepšej forme. Životnej forme. Ako veľkú podporu a záujem si cítil z ich strany?
V momente, keď som vstúpil na pódium, tak som cítil obrovskú podporu z publika. Bolo to úplne fantastické, strašne dobre som sa cítil a dodávalo mi to neuveriteľnú energiu. Za to by som veľmi rád všetkým poďakoval, bolo to vážne úžasné.

Na pódiu si stál spoločne s Michalom Sitterom a Vojtom Koritenským. Ako sa ti páčili formy, ktoré obaja borci na amatérskej Olympii ukázali a ako sa ti proti nim súťažilo?
Bolo to fajn stáť tam vedľa takých kulturistov, ako sú oni. Predsa len, keď stojíš na pódiu a pozeráš okolo seba, sú to samé hrudy svalov, cudzie tváre a potom keď vedľa teba stojí kamarát, má to hneď o niečo lepšiu atmosféru. A čo sa týka ich formy, tak myslím, že každý z nich mal životnú formu. Michala som ešte tak veľkého nevidel, vážne nabral veľa svalov a dobre ich spracoval, trošku mu však výsledok stále kazí ten tvar stehien. No a Vojta bol brutálny, proste neskutočne brutálne!

Pred nejakou dobou som vôbec nechápal, že môžeš pomýšľať na túto súťaž. Myslel som si, že je nemožné, aby si sa ukázal v lepšej forme, ako bola tá z Európy. Dokonca som si myslel, že by si vôbec nemal chodiť na súťaž. Určite som nebol sám, kto pochyboval a nakoniec nemal pravdu. Čo nútilo teba veriť? Kde si bral tú energiu ísť si za svojím a dokázať všetkým, čo v tebe je?
Vieš Honzo, ja som bojovník, a keď niečo chcem, tak to chcem a nezaujíma ma, ako veľmi ťažké je to získať. Jednoducho sa snažím urobiť čo najviac, aby som to dosiahol. Mal som navyše neuveriteľné šťastie, že po rozchode s predchádzajúcim trénerom sa ma ujala dvojica tých najlepších široko ďaleko, možno najlepší vôbec - duo Čambal + Kopček. V tú chvíľu som veriť, že z toho "zúfalstva" (ako Igor pomenoval moju vtedajšiu formu) urobím formu životnú, ktorou sa budem slušne prezentovať. Moji tréneri mi dodávali istotu, rovnako tak podpora mojej drahej polovičky, ktorá mi verila a podporovala ma ... hoci 90% ľudí, aj tých najbližších kamarátov (vrátane teba), buď neverili, alebo sa zdržali komentára. Ale tým som sa nenechal rozhodiť, úplne som veril trénerom a ako teraz všetci môžu vidieť, oplatilo sa to. Ja nie som človek, čo by sa len tak vzdal.

Fotenie s Romanom ste absolvovali teda spoločne pre FLEX magazín? Fotenie pre jeden z dvoch najlepších časopisov na svete je určite ďalšia odmena za niekoľko mesiacov driny, respektíve celý život tvrdej práce.
Iste, že to bola odmena! Keď ti niekto povie, že máš fotenie pre FLEX, tak nie je snáď nič dôležitejšie v tej chvíli - ako si spomenul, je to jeden z dvoch najlepších časopisov a možnosť sa v ňom prezentovať je tiež obrovskou satisfakciou za tú prípravu. Navyše to fotil Jozef Adlt, strašne dobre sa mi s ním pracovalo, pretože vie, ako tú fotku urobiť a ako do toho človeka napolohovať. Teraz už len dúfam, že tie fotky otlačia ... ale čo som videl náhľady, tak vyzerajú bombasticky!

Zmena trénera bola niečím, čo hrozne moc ovplyvnilo tvoju prípravu na amatérsku Olympii. Kedy presne si kontaktoval Igora a koľko mesiacov ste mali na túto prípravu?
Kontaktoval som ho niekedy na začiatku februára. Takže ma Čambal + Kopček dostali 4 mesiace pred amatérskou Olympiou v zúfalom stave a viedli ma doslova za ručičku až k tomu, že mi potom nasadili na krk obrovskú zlatú medailu s logom Olympia.

Tak toto určite zaujíma veľa ľudí. V čom sa zmenili tvoje tréningy a ako ich tvoje telo a psychika znášali?
Prvé čo sa stalo, tak som s Mariánom prešiel väčšinu cvikov a on mi upravil techniku ​ich ​prevedenia. Potom sme urobili tréningový plán, určili mi počty opakovaní, sérií,, tempo a ako sa blížil dátum súťaže, zvyšovala sa intenzita tréningu.
Posledné týždne som väčšinou cvičil jeden ťažký cvik vo viacerých sériách a potom už len supersérie so stredným až vyšším množstvo opakovaní. Bolo to naozaj náročné, zozačiatku veľmi, veľmi nezvyklé, ale prispôsoboval som sa celkom rýchlo a forma sa začala meniť, ako keď sa rozbieha vlak. Postupne to rýchlejšie a rýchlejšie gradovalo. Čo bolo veľkou zmenou, pre mňa príjemnou, bolo kardio. Toho som predtým robil hodiny 2x denne, teraz len 20 minút. Ku koncu, v posledných 2 týždňoch ho bolo viac, ale stále som sa na ňom toľko nezničil a ostávala mi energie na tréning, ktorý ma bavil. Ono keď ide človek na tréning a vie, že po ňom bude 60 minút robiť kardio, tak už ten pocit dokáže znechutiť, nehľadiac na to, že tie hodiny na kardiu z vás vyťahujú doslova poslednú energiu.

A samozrejme aj niečo k strave. Ako si zvládal zmeny v jedálničku? Pokiaľ viem, tak tam toho pre teba bolo celkom dosť niečím novým.
Tak celý čas som mal nízkosacharidovú diétu, naozaj malé porcie sacharidov oproti tomu, čo som bol zvyknutý, ale rýchlo som sa prispôsobil.
Čo mi však robilo problém, bola treska, ktorou som postupne nahrádzal kuracie mäso ... Od malička neznášam ryby, lososa však milujem a rovnako aj sushi, ale všeobecne akúkoľvek inú rybu by som si nikdy, zdôrazňujem, NIKDY nedal. A teraz mi prikázali, že mám jesť tresku ... Tak som ju jedol :) Mala to byť cesta k cieľu, tak som po nej musel ísť - a ja som k tomu cieľu chcel naozaj dôjsť :)

Čo ťa teraz čaká? Predpokladám, že si dáš oddych od rýb a tréningov plných krátkych páuz medzi sériami.
Teraz sa potrebujem dať do poriadku, najmä čo sa týka normálneho života. Posledné 2 mesiace som sa naozaj venoval maximálne len sebe, hovoril som, že ak sa chcem priblížiť tomu, aby som bol ako profík, musím fungovať ako profík. Takže som obmedzil všetko a zaujímal sa len o prípravu, čo sa pozitívne prejavilo na príprave. Horšie to však bolo po finančnej stránke a hlavne som bol doma protivný, teraz si to musím vyžehliť. Takže si oddýchnem, dám ľahší tréning a uvidím, ako a či sa s trénermi Čambál + Kopček dohodneme na ďalšej spolupráci. Ja si želám, aby to vyšlo, viem, že toho majú obaja veľa čomu sa musia venovať, ale verím, že tak ako teraz som pre nich bol výzvou, tak by výzvou pre nich mohla byť otázka "ako by to mohlo vyzerať, keby ma netrénovali 4 mesiace, ale celý rok pred súťažou ..... ".

Čo si sa o svojom tele v tejto príprave dozvedel?
Že o ňom zďaleka neviem toľko, čo som si myslel, že viem a že zvládne naozaj neuveriteľné veci. Ešte sa musím veľa učiť o svojom tele.

Fanúšikovia kulturistiky ťa naozaj radi sledujú. Neviem, či vieš, prečo tomu tak je. Treba sa v tom mýlim, ale podľa môjho názoru je to preto, že si kulturista, ktorý je tiež obrovským fanúšikom kulturistiky. Ako toto vnímaš ty? Si stále ten fanúšik, ktorý keď mal 15 rokov sadol na autobus a išiel 100km po prvýkrát v živote do Brna, aby sa stretol s Ronnie Colemanom?
Priznám sa, že je to tak je aj nie je. Keď v rozcvičovni vedľa mňa stojí Kai Greene, nemám potrebu sa s ním odfotiť, pretože aj keď to asi bude znieť divne, už som si zvykol. Napríklad nedeľu večer po superfinále som si dve hodiny písal cez "whatsup" s Flexom Lewisom, posielal mu fotky a bavil sa o pretekoch a jeho exhibícii. Ale inak áno, stále za Flexom dôjdem na stánok, kúpim si jeho DVD za 30 dolárov ... pretože som jeho fanúšik a viem, že tie peniaze pôjdu jemu a ja to DVD uvidím tisíckrát, tak predsa ho nestiahne (neukradnem) z internetu. Rovnako tak je to s Generation Iron - áno, stiahol som si ho, ale vzápätí som si to kúpil na iTunes. Rovnako tak som si kupoval lístky na Olympii. Ono totiž kulturisti stále plačú, že v tom športe nie sú peniaze, ale je to ťažké, aby boli, keď ti niekto napíše ako dôvod, prečo tam nešiel, že nechce platiť 6 stoviek za vstupenku, že je to veľa. Veľa? Bola to Olympia! Toto boli naozaj najkrajšie a najlepšie zorganizované preteky, na ktorých som kedy súťažil, alebo aké som kedy videl. A to porovnávam i s Arnold Classic v USA, ktorý je veľkolepý!
Veľa ľudí sklamalo, ako sa k tejto súťaži postavili ... sklamali ma, že tam nešli. Veľa peňazí, veľmi ďaleko, nie je čas - to sú len výhovorky. Namiesto toho, aby sme organizátorom boli vďační, že tu pritiahli súťaž tak veľkého formátu, významu a úrovne, počúvam výhovorky. Napríklad ... ja som utratil veľa peňazí na Olympii za tričká, náramky, kľúčenky alebo fľaše na pitie. Som fanúšik a ono nosiť náramok s logom Olympie má pre mňa význam. Som predsa kulturista a toto bola Olympia, musí to mať význam! Takže áno, stále som fanúšik, hoci súťažím 11 rokov.

Dostáváme sa ku koncu rozhovoru, takže ešte jedna, naozaj zásadná otázka. Aký účes na tebe uvidíme cez leto?
Haha. One and only! Už asi zostanem pri tom účesu, s ktorým ma poznáte z poslednej doby. Asi posledného pol roka chodím totiž v Prahe do Thomas Barber Shop, kde ma strihá kamarát Štěpán Březina. Ten chlapec je tak dobrý, že už nechcem nikoho iného, ​​takže aj keď som v Zlíne, radšej sadnem na vlak a idem do Prahy sa nechať ostrihať, než aby som šiel niekam inam. Štefan je naozaj dobrý, vždy si vyhrá britvou na detailoch a tie 2 jazvy, ktoré som začal nosiť, vymyslel on. A presne tak sa nechám strihať ďalej, pretože to jednoducho vyzerá dobre. Myslím, že keď za ním zájdete a poviete, že chcete ostrihať na Šádka, tak bude vedieť.

Mám tu ešte jednu otázku, ktorú mi pre teba poslal na poslednú chvíľu Roman Fritz. "Ako si dokážeš udržať tak krásnu priateľku po svojom boku? Si špičkový kulturista a napriek tomu zvládaš mať vážny vzťah. Mňa akonáhle nejaká žena spozná trošku bližšie, tak hneď utečie, pretože som blázon do cvičenia."
Myslím, že na túto otázku nepoznám odpoveď a dokonca si myslím, že ani moja drahá polovička by na to nevedela odpovedať. Pre akúkoľvek ženu musí byť strašne ťažké stáť po boku kulturistov, ktorí sa pripravujú na súťaž. Občas sú to naozaj extrémne psychické i fyzické stavy a človek potom reaguje neprimerane aj na okolie a bohužiaľ tí, ktorých máme najradšej, to odnášajú najviac. Je so mnou počas tých najťažších chvíľ, v dobe keď telo má alarmujúci stav núdze a ja v týchto chvíľach viem byť pekne tvrdý a nepríjemný. Občas som si hovoril (teda takmer stále), že som to prehnal, uvedomil som si to vždy hneď vzápätí po tom, čo som niečo vypustil z úst ... Ale cez to všetko pri mne stála a pomáhala mi s prvým aj posledným. Taká príprava je podľa mňa tou najväčšou skúškou vzťahu a z môjho pohľadu to vidím tak, že si svoju priateľku teraz ešte oveľa viac vážim a budem sa jej to snažiť vynahradiť. Pretože ak so mnou zvládla toto, tak už zvládne všetko. Mal som jednoducho šťastie, že som stretol takú ženu, ako je ona.

Ešte raz ti blahoželám a ďakujem za rozhovor. Máš okolo seba veľa ľudí, ktorí si ten úspech určite užili spolu s tebou a rôzne ťa podporovali. Ak im chceš poďakovať, tak máš možnosť.
V prvom rade musím poďakovať všetkým, bez ktorých by som rozhodne tento výsledok nedosiahol. Tú veľkú krásnu zlatú medailu s nápisom Olympia som si mohol nasadiť len vďaka úplne perfektnej práci mojich trénerov Čambala + Kopčeka, neuveriteľnej podpory zo strany Amix Nutrition a samozrejme ďakujem mojej drahej polovičke, pretože tá ma podržala vo chvíľach, kedy to bolo naozaj potrebné. Ďalej moc ďakujem firme NEBBIA, s ktorou práve niečo chystáme - takže sledujte FB NEBBIA, nech vám to neunikne.
Musím spomenúť, že som vďaka mojim dobrým skúsenostiam s prípravkom Lepicol nadviazal spoluprácu aj s nimi - bol to zaujímavý príbeh, pretože som jednu dobu v príprave začal pociťovať, že môj tráviaci systém je "nepriechodný", navyše bol som aj celkovo unavený. Potom som si spomenul, že som skôr bral práve Lepicol, čo je jednoducho povedané vláknina v lepšej forme - začal som ho užívať a opäť mi to naštartovalo trávenie, všetko fungovalo bezchybne. Samozrejme som to vždy odporúčal klientom a nejako som sa náhodou dostal k výrobcovi a on bol prekvapený, že to užívam už dlhšiu dobu, že si to tak chválim. No, ale nebudem zdržovať ... Je veľa ľudí, čo ma podporovali - od blízkych kamarátov, až po fanúšikov. Vážim si to, predovšetkým tých, ktorí mi verili ... aj keď väčšina ma odpísala. Naozaj obrovská vďaka patrím všetkým vám, ktorí ste prišli na Olympia Amateur a pri mojom nástupe na pódiu ste o sebe dali hlasno vedieť. Bolo to úžasné a nikdy na to nezabudnem!

Diskusia k článku:

AMIX diskusia