2014 Majstrovstvá Európy v armwrestlingu - Azerbajdžan

2014 Majstrovstvá Európy v armwrestlingu - Azerbajdžan

Na Majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v Baku (Azerbajdžan) odcestovalo 7 slovenských športovcov, každý s ambíciami získať medailu. Ja, v pozícii trénera som sa na tento šampionát veľmi tešil. Dôvodoy boloi minimálne tri - po prvé, že ideme do krajiny, kde človek možno zavíta raz za život, po druhé, že nás čaká veľmi ťažký šampionát a po tretie ma zaujímalo, ako sa omladení slovenský reprezentačný team vysporiada s tlakom, pretože od každého sa čakala medaila. 
Ak sa vrátim k prvému bodu, tak môžem o Baku povedať len toľko, že to nie je časť Európy na akú sme zvyknutí.  V niektorých prípadoch sme zažili aj kultúrny šok - je tam ešte cítiť veľké rozdiely v životnej úrovni obyvateľov. Vidno však, že sa v Baku posúvajú vpred, ale ak by som chcel o tomto mieste viac napísať, tak by to musel byť samostatný článok - ja sa chcem viac venovať pretláčaniu. Takže poďme k šampionátu.

Hala, kde sa súťažilo bola naozaj pekná a moderná a šlo o „olympijskú“ zápasnícku halu, aj keď tam olympiádu ešte nemali  a asi ani tak skoro mať nebudú. Pravdou ale je, že na Slovensku takýto športový komplex ani nemáme, takže v tomto smere im máme čo závidieť. Organizácia bola zvládnutá veľmi dobre, ja som tam veľa chýb nevidel, až na jednu, ktorá každému športovcovi výrazne znepríjemnila život - neboli k dispozícii stolíky na rozcvičenie. Aj dochádzanie do haly bolo komplikované a dlhé, ale tento problém mali všetky výpravy.
Na šampionáte sa predstavili takmer výhradne krajiny z bývalého Sovietskeho zväzu, kde má pretláčanie dlhú tradíciu. Preto sme v každej kategórii mali okrem Rusov, Ukrajincov, Bulharov (veľmi úspešných), Gruzíncov a domácich Azerbajdžancov (tí ma veľmi prekvapili kvalitou v juniorských kategóriách), aj najpočetnejšiu a každým rokom kvalitnejšiu reprezentáciu Turecka. Ostané krajiny ako Slovensko, Švédsko, Nórsko, Maďarsko, Česko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko, Bielorusko vyslali skôr len symbolické výpravy, ale zase to najlepšie čo doma mali, keďže cesta do Baku bola dosť finančne náročná.
V mnohých kategóriách športovalo od 8 do 15 súťažiacich, ale každý štartoval s ambíciou získať medailu. Prejsť pavúkom bolo teda veľmi náročné. Aj napriek tomu sa Slovákom podarilo dosiahnuť fantastický výsledok a to zisk 3 zlatých, 2 strieborných a 3 bronzových medailí. Tak poďme k tomu ako sa to Slovenským reprezentantom podarilo.

Slovenská výprava pricestovala do Baku v utorok a z letiska išli juniori do hotela a potom hneď na váženie. Vedeli sme, že  nebude dosť času na prípadnú úpravu hmotnosti, tak sme sa rozhodli, že Dominik Glod a Michal Girášek budú štartovať o kategóriu vyššie, ako na posedných ME. Zároveň sme chceli zistiť, ako sú na tom výkonnostne v porovnaní s ťažšími súpermi.
Aďka Kušieriková a Rebeka Martinkovičová štartovali vo svojich klasických kategóriách. Váženie prebehlo bez problémov a všetci na prvý raz navážili. Vybrali sme sa teda do hotela oddychovať, keďže sme celú noc cestovali. Hneď v nasledujúci deň už juniori súťažili a ráno v hale bolo na nich vidieť ešte únavu z cesty, ale aj z časového posunu (+ 3 hodiny oproti Slovenku).
Súťaž sa rozbehla celkom sľubne, ale  bolo vidieť, že našim juniorom chýbala iskra, ktorá ich zdobí na každom šampionáte. Bojovali ako vládali, no Dominikoviaj Mišovi to nakoniec stačilo len na smolné štvrté miesto, Aďku ľavačka úplne sklamala. Darilo sa však Rebeke, ktorá postúpila do finále bez prehry a všetkým bolo jasné, že jednu medailu už máme istú.  Vo finále sa Rebeka stretla so skvelou Ruskou Miromanovovou. Naša reprezentantka bojovala, no Ruska bola na ľavačku silnejšia. Prvý deň súťaženia bol do neskorej noci a preto sa nestihol ani ceremoniál odovzdávania medailí. Celá juniorská výprava sa pobrala do hotela, lebo na druhý deň  nás čakala pravačka, ktorá začínala o 9:00 miestneho času (u nás je to 6:00 a to je čas, keď málo kto z nás trénuje alebo dokonca súťaží).
V pravačke to išlo oveľa lepšie. Absolvovali sme poriadnu rozcvičku, ktorá chlapcov naštartovala a bolo to vidieť aj na zápasoch. Tentokrát sa im už poradilo siahnuť na bronzové medaile a chlapci tak potvrdili, že patria do svetovej juniorskej špičky.
Dievčatá sa nenechali zahanbiť a Aďka pridala ďalší bronz, no najväčšou hviezdou sa stala Rebeka. Tá prvý rok v kategórii U21 postúpia do finále bez prehry, kde sa stretla opäť s Ruskou Miromanovou, ale tento krát bola naša reprezentantka o triedu lepšia a nedala svojej súperke najmenšiu šancu - zaslúžene získala zlato. Po prvý krát sa stalo, že Slovenská výprava zaznamenala v pravačke viac medailí ako v ľavačke, čo samozrejme všetkých potešilo.

Tretí deň na šampionáte súťažili seniori ľavou rukou. Tu mal kategóriu smrti Ján Vojenčák, kde až 8 športovci  boli medailisti z ME alebo MS. Jano dal zo seba všetko, ale o medailu ho opäť pripravill Bulhar Delidzakov a Jano tak obsadil 4. miesto.
Viac sa darilo Jurovi Michaličkovi. Ten sa dostal až do finále, kde prehral s legendárnym Faridom Osmalim. Bol to skvelý výkon, pretože Jura počas prípravy trápil zranený chrbát.
Najväčšou hviezdou však bola Lucia Debnárová, ktorá suverénne postúpila do finále, kde ju síce Ruska Mazurenko potrápila, ale Lucka dokázala, že je lepšia a zaslúžene vyhrala.

Posledný deň súťaženia chceli seniori v pravačke zabojovať ako juniori, ale mali to ťažké. Jano Vojenčák po veľmi ťažkých vyhratých zápasoch najmä s Terzim a Delizkakovom mal tak vyčerpanú ruku, že na následný zápas s Gruzíncom už nemal síl a obsadil 5. miesto. Sám hodnotil tento výsledok pozitívne. Juro Michalička chcel svoj výsledok z ľavačky zopakovať. Vyzeralo to tak, že sa mu to podarí, no v rozhodujúcom zápase o medailu ho zastavil opäť Turek Osmali a Juro získal 4.miesto. Lucka Debnárová nastupovala v pravačke s malou dušičkou, lebo vedela, že pravá ruka nie je 100% fit. V kvalifikácii, ale ani vo finále to však tak nevyzeralo a svoje súperky zdolala ešte ľahšie ako na ľavačku. Vo finále sa stretla s Turkyňou, ale Lucka bola jednoznačne lepšia a získala už svoje ďalšie duble. Potvrdila tým, že v 60tke kraľuje už niekoľko rokov. Všetci členovia výpravy boli spokojní a ja verím, že na najbližších majstrovstvách sveta, ktoré sa konajú za tri mesiace v Litve získajú naši športovci ešte lepšie umiestnenia a možno sa pripoja aj ďalší reprezentanti z širšieho kádra.

2014 European Championships - Baku, Slovak juniors




2014 European Championships - Baku, juniors 18 and 21 left hand semifinals




2014 European Championships - Baku, juniors 18 and 21 left hand finals




2014 European Championships - Baku, juniors 18 right hand finals




2014 European Championships - Baku, juniors 21 right hand finals




2014 European Championships - Baku, Slovak seniors




2014 European Championships - Baku, seniors left hand semifinals and finals




2014 European Championships - Baku, seniors right hand semifinals and finals




Diskusia k článku:

AMIX diskusia