Archívny článok r. 2006 - vedľajšie účinky anabolicko-androgénnych steroidov, 1. časť

Archívny článok r. 2006 - vedľajšie účinky anabolicko-androgénnych steroidov, 1. časť

HardBODY Nutrition


O nežiaducich účinkoch AAS

Od farmaceutov aj lekárov som niekoľkokrát počul, že ak liek nemá vedľajšie účinky, pravdepodobne nemá ani účinky terapeutické. Zdalo sa mi to prehnané, ale štatistiky prekvapujúco potvrdzujú názor, že v súčasnosti neexistuje farmakologicky účinná látka, liečivo, alebo liek, ktoré sú bez vedľajších účinkov (a zdá sa, že ani budúcnosť na tom nič nezmení). Ak už hovoríme o AAS, verejnosť ich vníma prevažne ako dopingové látky, zneužívané drogy, kladie ich do jedného radu s heroínom či kokaínom, no len málokto ich berie ako lieky, ktoré sa v klinickej praxi využívajú už niekoľko desaťročí. A ak sú liekmi, aj oni samozrejme majú špecifické vedľajšie účinky (ako prakticky všetky lieky s terapeutickým účinkom). Dám vám otázku – viete, čo všetko sa považuje za vedľajší účinok lieku?

Teória hovorí, že je to v podstate každá reakcia na podanie lieku, ktorá sa prejaví mimo hlavného farmakodynamického účinku a efekt takejto reakcie môže byť nežiadúci (napríklad vznik akné, ak sa testosterón podáva dlhodobejšie, alebo vo vysokých dávkach), ale aj žiadúci (napr. anabolické účinky testosterónu patria k vedľajším, ale žiadúcim účinkom).

Nežiaduce vedľajšie účinky (NVÚ) AAS sú odborníkom všeobecne dobre známe (aj vďaka tomu, že sú na trhu s liekmi niekoľko desaťročí). V prevážnej miere sú závislé na type lieku, dávkovaní, dĺžke aplikácie a ak by ste sa pozreli do štatistík, pravdepodobne by ste zistili, že nie sú o nič častejšie a ani dramatickejšie ako pri iných skupinách liekov. Sú ľahko predvídateľné a v terapeutickej praxi sa im dá predísť reguláciou dávkovania, dostatočnými prestávkami medzi ich opätovnou aplikáciou a (čo je najlepší spôsob) použitím iba v presne definovaných prípadoch. Nechcem zľahčovať, ale AS a AAS majú pravdepodobne smolu v tom, že si ich zvolili mnohí športovci – dopingoví hriešnici ako prostriedky na zvyšovaniu výkonnosti.

Poznámka: za NVÚL je považovaná každá neočakávaná a škodlivá reakcia, ktorá vznikne po podaní lieku v dávkach určených na liečebný účel. Výskum a prax sa o NVÚL začal zaujímať koncom 30. rokov minulého storočia, kedy v USA došlo k niekoľkým liekovým tragédiám zapríčinenými nedostatočne preverenými liekmi, ktoré sa dostali k spotrebiteľom bez dôslednej kontroly. Aby sa predišlo podobným tragédiám v roku 1937 vznikla Americká lieková agentúra - FDA (Food, Drug and Cosmetic Act), ktorá sa okrem iného zaoberá aj registráciou liekov dostupných v USA, ich monitorovaním a hodnotením ich účinkov. Európa k rovnakému kroku pristúpila až o 30 rokov neskôr po niekoľkých liekových tragédiách, ktoré opäť zapríčinili nedostatočne overené lieky, resp. liečivá, ktoré neboli testované dostatočne dlhú dobu.
Contergan
Najznámejšia tragédia sa spája s liekom CONTERGAN (obsahoval účinnú látku thalidomid), ktorý sa v 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia používal v západnej Európe pri problémoch so zaspávaním, na tlmenie bolestí a ako liek, ktorý pomáhal tehotným ženám prekonať rannú nevoľnosť. Až neskôr, na základe štatistických prehľadov, lekári dospeli k šokujúcemu záveru – ak liek s obsahom thalidomidu užívajú tehotné ženy v prvých troch mesiacoch tehotenstva, existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa im narodia deti s rôznymi vývojovými vadami - najčastejšie s tzv. fokomeliou (takto postihnuté deti majú ťažko poškodené končatiny). Informácie o „thalidomidových deťoch“ sa začali zhromažďovať a výsledok bol otrasný - celosvetovo CONTERGAN spôsobil poškodenie viac ako 10.000 detí, no USA sa vďaka činnosti FDA táto tragédia v podstate vyhla (FDA neschválila žiadosť o povolenie distribúcie CONTERGAN-u na území USA pretože výrobca v priloženej dokumentácie jednoznačne nedokázal efektívnosť thalidomidu v testoch realizovaných na zvieratách. Zástupcovia FDA vyslovili domnienku, že u ľudí pôsobí zrejme iným mechanizmom ako u zvierat, výsledkom čoho by mohli byť NVÚ prejavujúce sa len u ľudí. Členovia schvaľovacej komisie preto žiadali sériu nových overovacích testov realizovaných priamo v USA ale pred vlastnou realizáciu testov došlo k publikovaniu informácii o NVÚ thalidomidu.).

Aj kvôli následkom „aféry CONTERGAN“ v neskorších rokoch v mnohých krajinách vznikli podľa vzoru americkej FDA národné komisie pre kontrolu bezpečnosti liekov a štátne organizácie, ktorých úlohou je dohliadať na proces registrácie liekov v danej krajine, preverovať a monitorovať ich bezpečnosť a kvalitu (v Čechách a na Slovensku je takouto organizáciou Štátny ústav na kontrolu liečiv) a v prípade, že sa preukáže riziko spojené s aplikáciou daného lieku, trvať na jeho deregistrácii (podobne, ako sa to stalo v prípade niektorých antibiotík, analgetík a liekov používaných pri liečbe obezity).

Mimochodom, NVÚ boli zaznamenané aj pri mnohých zdanlivo neškodných liekoch, z ktorých niektoré sú voľnopredajné - dostupné aj bez receptu. Známe sú rozsiahle NVÚ v prípade predávkovania u viacerých farmaceutík, ktoré bežne používame na zníženie bolesti resp. vysokých teplôt (kyselina acetylsalicylováACYLPIRÍN; paracetamol – PARALEN). Napríklad podanie 15-20 tabliet s obsahom 500 mg paracetamolu môže spôsobiť rozsiahlu intoxikáciu, ktorá často končí smrťou. A nepochybujem, že by sme našli aj ďalšie príklady.

Sme ľahostajní k číslam, ktoré šokujúco presne odhaľujú, koľko ľudí ročne umiera alebo sa im podstatne zníži kvalita života aj vďaka liekom, ktoré určite nepatria k AAS (v USA zverejnili, že v roku 1998 v súvislosti s podaním lieku zaznamenali viac ako 100.000 úmrtí), ale pri každom ochorení športovca varovne dvíhame prst a pokyvujúc hlavami si myslíme, že to určite súvisí s „anabolikami“ a dopingom.

Aj preto sa mnohí pýtajú – dokážu AAS (ktoré laická verejnosť považuje za smrteľne nebezpečné lieky) ročne usmrtiť tisíce dopujúcich športovcov? Sú naozaj až také nebezpečné a škodlivé ako sa o nich všade tvrdí? Sú ich NVÚ iba účelovo zveličované, alebo dokážu negatívne ovplyvniť zdravie športovca? A ak áno, sú tieto zdravotné poškodenia trvalé, alebo iba dočasné? A ktorým skupinám dopingových hriešnikov hrozí naozaj reálne riziko, že im AAS poškodia organizmus? Ozaj, a ktoré AAS sú vlastne najnebezpečnejšie?

Prečo sú AAS považované za nebezpečné

O NVÚL sa ani vo vyspelých krajinách toho veľa nepíše, pretože všeobecne sa akceptuje názor, že pacienta netreba strašiť prípadným rizikom vyplývajúcim z užívania liekov a snáď jedinou medializovanou výnimkou sú AAS (dôvod je jasný - sú zneužívané niektorými skupinami športovcov, ktorí vďaka podávaným výkonom sú v centre pozornosti médií, sponzorov aj verejnosti).

Ale názory na NVÚ AAS nie sú jednotné a existujú dva extrémy – jedna skupina tvrdí, že ich NVÚ sú úmyselne zveličované (a dopingoví hriešnici s týmto názorom väčšinou súhlasia), pre druhú skupinu sú všetky AAS extrémne rizikové, schopné ťažko a niekedy trvalo poškodiť zdravie a práve z tejto skupiny sa ozýva najviac hlasov proti ich aplikácii nielen v dopingovej, ale často i v klinickej praxi. Skutočná pravda je zrejme niekde medzi týmito extrémnymi názormi.

AAS určite nie sú liekmi, ktoré majú len NVÚ (veď v takomto prípade by ich výroba bola dávno ukončená a terapeuticky by sa už nevyužívali), ale rovnako si nedovolím tvrdiť, že ich NVÚ sú zanedbateľné. Musím ale súhlasiť s názorom, že AAS podávané v terapeutických dávkach za účelom riešenia určitého zdravotného problému (mám na mysli podávanie AAS ľuďom so špecifickou chorobou), v prísne ohraničenom časovom úseku a pod lekárskym dozorom môžu iba vo výnimočných prípadoch vyvolať NVÚ schopné trvalo, ťažko a nezvratne poškodiť organizmus pacienta.

Snáď hlavnou príčinou, prečo sú AAS považované za vysoko rizikové a niektorými športovými federáciami je ich nedovolená aplikácia prísne trestaná je skutočnosť, že dopingoví hriešnici:

  • a) len výnimočne zneužívajú AAS samostatne a ako ukazuje dopingová prax bežnou sa stáva tzv. polypragmazia (podávanie súčasne viacerých liekov, z rôznych terapeutických skupín a s rozličným mechanizmom účinku)
  • b) zneužívajú ich nekontrolovateľne v množstvách, ktoré dosahujú násobky bežných odporúčaných terapeutických dávok
  • c) zneužívajú ich dlhodobo, často bez zodpovedajúceho lekárskeho dohľadu a bez monitorovania zdravotného stavu
  • d) v mnohých prípadoch využívajú nákup AAS z čierneho trhu, ktorý ponúka lieky pochybnej kvality alebo lieky, ktoré nie sú určené na humánnu aplikáciu (každá legálna farmaceutická výroba musí dodržiavať zásady správnej výrobnej praxe tzv. GMP, kde sú stanovené prísne pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané, aby bola zachovaná ich účinnosť ,nedochádzalo ku kontaminácii, predávkovaniu, alebo poddávkovaniu účinných zložiek liekov; napriek tomu sa stáva, že lieky i renomovaných výrobcov nespĺňajú prísne požiadavky na kvalitu a musia byť stiahnuté z farmaceutického trhu)

Zjednodušene povedané - bežne používané dopingové praktiky môžu výskyt NVÚ AAS dramaticky zvýšiť a v takomto prípade je pravdepodobnosť, že organizmus dopingového hriešnika zvládne ich aplikáciu bez poškodenia, bez vážnych zdravotných následkov, bez prejavu ich závažných škodlivých účinkov naozaj veľmi nízka a často nepravdepodobná.

Považujem za tragédiu, že dopingoví hriešnici pristupujú k AAS bez rešpektu, nevnímajú ich ako lieky ale často ako jeden z ďalších výživových doplnkov používaných na zvýšenie výkonnosti (niektorí ich dávajú do jedného radu s proteínovými koncentrátmi, aminokyselinovými tabletami, vitamínmi, minerálmi, alebo spaľovačmi tukov). Nezamýšľajú sa nad tým, ako im zneužívanie AAS môže ovplyvniť kvalitu života nie za jeden, dva, alebo tri roky, ale za 10, 15 alebo 20 rokov, keď športové úspechy budú dávno (možno aj zabudnutou) minulosťou. Akné a vypadané vlasy sú len bezvýznamnými maličkosťami v porovnaním s prostatickými problémami (kto z vás zažil jej vyšetrovanie cez konečník?), vysokým krvným tlakom (liečba hypertenzie je celoživotnou liečbou), aterosklerózou, cievnymi príhodami (po infarkte zrejme netúži nikto z nás), narušenou imunitou atď. Samozrejme, netvrdím, že to čaká všetkých dopingových hriešnikov, ale každý, kto zneužíva AAS (a ukľudňuje sa tvrdením že „mne sa nič nestane“) nech hľadá v nasledujúcich riadkoch odpoveď na otázku: “Prečo sa to nemôže stať práve mne?“

Poznámka: z klinickej praxe je známe, že pri pacientoch, ktorí užívajú dva lieky (pripomínam, že v terapeutických dávkach a pod lekárskym dohľadom) sa riziko prejavu NVÚ zvyšuje na 13%, pri štyroch liekoch na 38% a pri siedmich a viacerých dosahuje až 82%. A pri dopingu nám stále chýbajú presné informácie, štatistiky a preto aj v súčasnosti iba odhadujeme, ako sa na zdraví dopingových hriešnikov prejaví zneužívanie megadávok troch, štyroch, alebo piatich druhov AS a AAS, ich dlhodobá aplikácia v kombinácii s rastovým hormónom, inzulínom, clenbuterolom, efedrínom, thyroxínom, inhibítormi tvorby glukokortikoidov, chemickými látkami typu DNP a ostatnými zneužívanými farmaceutickými látkami.

Diskusia k článku:

AMIX diskusia