Zaujalo na Facebook-u - Karin SUCHOMELOVÁ o zranení na šampionáte

Zaujalo na Facebook-u - Karin SUCHOMELOVÁ o zranení na šampionáte

Karin SUCHOMELOVÁ
23. november 2019 je deň, ktorý si zapamätám ešte veľmi dlho. Ráno sme sa zobudili, nálada bola úžasná a pocit po príchode na súťaž bol neopísateľný. Atmosféra v útulnej hale bola čarovná, na pódiu som sa cítila veľmi dobre a potom to prišlo.



Prišiel bod, kedy všetko moje úsilie, hodiny tréningov a odriekania zmizli v jednom momente. So slzami v očiach píšem tieto slová a nedokážem to ani na jedenkrát napísať. Je to ťažké, ale rozhodla som sa, že by sa patrilo aspoň jedným príspevkom odpovedať vám všetkým, ktorí mi písali, ako som dopadla.

Vyšla som na pódium, posadila som sa do začiatočnej pózy a povedala som si, uži si to! Prvých 45 sekúnd mojej zostavy som išla na 110%. Potom som sa rozbehla do hlavnej akrobatickej rady, kde môj ľavý lakeť to bohužiaľ neustál, vedela som, že to už nie je v poriadku. Aj napriek tomu som sa snažila pokračovať ešte 15 sekúnd, kde prišla stojka, na ktorú som potrebovala mať oporu oboch rúk. No žiaľ ruka už nebola stabilná.

S plačom, bolesťami a smútkom v srdci som zišla z pódia a vedela, že je po všetkom. Adrenalín, ktorý som mala v sebe bol silnejší, ako moje logické myslenie. Veľmi som chcela opäť nastúpiť na pódium a dokončiť to, na čom som celý čas pracovala, ale možné to už nebolo. Sanitka ma odviezla do nemocnice a absolvovala som röntgen, ktorý chválabohu ukázal, že zlomené to nemám.

Po príchode na Slovensko budem vedieť bližšie informácie ohľadom môjho zranenia. Pravdepodobne niečo s väzivami alebo šlachami. O týždeň ma mal čakať vrchol sezóny v Bratislave na Majstrovstvách sveta žien. Žiaľ na 90% sa nezúčastním týchto pretekov. Je to vrcholový šport, kde riziko zranenia je vysoké. Ľutovanie je posledná vec ktorá by mi teraz pomohla, ale vážim si a ďakujem za všetky vaše milé a povzbudzujúce správy.

Chcem poďakovať ľuďom, ktorí pri mne včera stáli a prežívali to so mnou. Hlavnými sú moji rodičia, ktorí prežívali naplno celú moju prípravu a taktiež súťaže. Podporovali ma psychicky, fyzicky a aj finančne. Vďaka, ktorá im patrí je vážne obrovská, bez nich by som tu dnes ani stáť nemohla. Obrovská vďaka patrí aj rodine Juricovcov a predovšetkým Kristína Juricová, ktorej slová vedia vždy potešiť. Nesmiem zabudnúť na trénerku Dobroslava Lehotská a fotografa Stanislav Hricko, ktorí mi pomáhali hneď, keď som zišla z pódia.

Stávajú sa aj horšie veci, takže treba zdvihnúť hlavu, chvíľku oddýchnuť a začať odznova. Niekedy treba spadnúť na dno, ale v žiadnom prípade tam netreba ostat ležať. Ďalšiu skúsenosť mám za sebou a ak sa bude niekto sťažovať, že v Žiline máme zlú nemocnicu, tak odporúčam navštíviť Maďarsko.

Diskusia k článku:

AMIX diskusia