1991 - rozhovor so šampiónom Jozefom GROLMUSOM, 1. časť

1991 - rozhovor so šampiónom Jozefom GROLMUSOM, 1. časť

Projekt Hall of Fame - Sieň slávy kulturistiky a fitness na Slovensku
vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition.
Fall of Fame - Slovenská sieň slávy v kulturistike/fitness

Jozef GROLMUS sa členom Hall of Fame - Siene slávy v kulturistike a fitness na Slovensku z týchto dôvodov:
  • 5 rokov nenašiel na domácej súťažnej scéne premožiteľa - počnúc vekovou kategóriou dorastu a mužmi končiac
  • je jediným kulturistom, ktorý v jednom roku dokázal získať tituly Majstra Slovenska a Majstra Československa vo vekových kategóriách juniorov aj mužov
  • je prvým kulturistom zo Slovenska, ktorý získal cenný kov z IFBB Majstrovstiev Európy vo vekovej kategórii juniorov
  • je historicky najmladším IFBB Majstrom Európy v kulturistike mužov zo Slovenska - tento titul získal už ako 23 ročný
  • je historicky najmladším kulturistom zo Slovenska, ktorý získal cenný kov (presnejšie striebro) z IFBB Majstrovstiev sveta mužov - získal ho vo veku 23 rokov
  • rovnako ako Pavol JABLONICKÝ (ktorý tiež pochádza zo Slovenska), aj Jozef GROLMUS získal už ako 24 ročný titul IFBB Majstra sveta vo vekovej kategórii mužov - obaja sú najmladšími kulturistami zo Slovenska, ktorí získali tento prestížny titul, navyše obaja v kategórii kulturistika do 90kg
  • je historicky najmladším kulturistom zo Slovenska, ktorý nastúpil na súťažné pódium prestížnej súťaže Mr. Olympia - dokázal to už vo veku 25 rokov
  • ako jediný kulturista zo Slovenska, dokázal uspieť na Mr. Olympia hneď pri svojom premiérovom štarte - v roku 1986 získal 10. miesto a toto umiestnenie je doposiaľ najlepším výsledkom, aký kedy získal kulturista zo Slovenska v tejto kategórii
  • je jediným kulturistom zo Slovenska, ktorý súťažil na súťaži Mr. Olympia v dvoch po sebe idúcich rokoch (tzn. v roku 1986 a 1987)
1991, interview Ľudovít MAJOR vs Jozef GRLOMUS: roku 1978 sme figurovali spolu na titulnej stránke Ročenky kulturistiky. Na fotografii Jožo robé tlaky s malými činkami, ja ho „akože“ korigujem, kým ďalší dvaja chlapci asistujú. Sníka bola samozrejme aranžovaná, na dorasteneckých Majstrovstvách Slovenska v Púchove, kde sa trojici mojich zverencov z TJ Vinohrady Bratislava vydaril hatrick – Grolmus, Rehák a Turtev presvedčivo brali prvenstvá v každej výškovej kategórii.
Jozef GROLMUS

Tieto výsledky zopakovali aj na Československom šampionáte, čo sa podarilo potom napodobniť až o viac ako 10 rokov neskôr už len dorastencom z Družstevnej pri Hornáde (poznámka Igor KOPČEK: tento úspech dosiahli Košičania Sási, Révaj a Gušev).

Milan REHÁK aj Ivan TURTE v roku 1978 vyhrali svoje kategórie s veľkým bodovým náskokom. Isté, no čo do odstupu predsa len tesnejšie bolo prvenstvo najmladšieho z tria – Jozefa GROLMUSA. Napokon to práve on dotiahol najďalej. Pokračoval v tréningu, zlepšoval sa a v roku a v roku 1982 nielenže triumfoval na Majstrovstvách Československa v juniorskej kategórii, ale po veľkom súboji s Robertom DANTLINGEROM práve Jozef ako 21 ročný vybojoval v Trnave aj titul Československého šampióna v kulturistike medzi mužmi. V najnižšej výškovej kategórii (poznámka IK: do 169cm).

Ja sám som sa medzičasom pre nával pracovných povinností prestal venovať trénerskej práci, avšak výkonnostný rast Jožka GROLMUSA pod vedením nového kouča Jána KOVALČÍKA (poznámka IK: v tom čase jedna z hlavných postáv oddielu TJ Vinohrady Bratislava a úspešný súťažiaci v kulturistike mužov) som pozoroval naďalej s veľkým záujmom. Pravda, čoskoro sme ho obaja sledovali už len s odstupom a to doslova.

Jozef GROLMUS sa rozhodol, že bude žiť inde. Mimo Slovenska. Z belgických Brúgg sa nevrátil domov (poznámka IK: konali sa tam 1982 IFBB Majstrovstvá sveta) a v ďalších mesiacoch sme o ňom mali iba kusé správy. Zmena nastala v roku 1984, kedy sa stal už ako reprezentant Nemecka najpr IFBB Majstrom Európy, v tom istom roku aj vicemajstrom sveta a v roku 1985 Majstrom sveta amatérov v kategórii do 90kg.

V druhej polovici 80. rokov sa Jozef nestratil ani medzi profesionálmi a 2x to dotiahol až po štart na prestížnej súťaži Mr. Olympia (poznámka IK: v roku 1986 bol na 10. mieste, v roku 1987 na mieste 15. čím sa stal jediným kulturistom pôvodom zo Slovenska, ktorý na tejto súťaži súťažil v dvoch po sebe idúcich rokoch).

Náš kontakt sa na čas prerušil. Ako športový redaktor som písal o mnohých iných športoch, no v kútiku srdca mi nikdy nevymizol vzťah ku kulturistika. A zostala aj pochopiteľná hrdosť na to, že som svojho času pomáhal budovať základy úspechov prvého československého majstra sveta v tomto športe, aj keď tento skvelý úspech dosiahol Jozef GROLMUS vo farbách inej krajiny. Dlho očakávané politicko – spoločenské zmeny v našej spoločnosti v novembri 1989 zbúrali mnoho bariér a mnohí z tých, na ktorých totalitný režim nalepil nálepku EMIGRANT (poznámka IK: kvôli štátnymi orgánmi neschválenému opusteniu ČSSR; okrem Jozefa Grolmusa emigrovali zo socialistického Československa za „železnú oponu“ oddeľujúcu krajiny východného a západného bloku aj s kulturistikou úzko spojení Juraj Višný (1968), Juraj Pipasík (1968), Ladislav Szalay (1969), Milan Jablonský (1970), Ladislav Miško (1970), Alexander Bačinský (1980), Josef Veselý (1985) atď.), sa mohli prísť pozrieť domov. Ale aj my sme sa mohli za nimi, bez zbytočných byrokratických procedúr, vybrať na návšetvu.

Jozef GROLMUS

Jožo sa tak mohol zvítať s bratmi, ktorých mená tiež nie sú v československej kulturistike neznáme. Aj keď zatiaľ nedosiahli na méty, stanovené najmladším z Grolmusovcov – Peter je Majster Československa, Pavol dokonca IFBB Majstrom Európy!
Na jedno zo stretnutí s Jožkom som sa vybral aj ja a s Paľom sme mu navrhli, že sa stretneme na polceste. V Mníchove, aby to aj Jožko mal z druhého konca Nemecka bližšie. Spoločne sme si najprv zatrénovali v štúdiu Alberta BUSEKA (poznámka IK: p. Busek okrem toho, že v Mníchove mal v tom čase fitnesscentrum, bol aj šéfredaktorom bodybuilding časopisu Sport revue a známy bol aj úzkymi väzbami na Arnolda, ktorého práve do Mníchova pozval koncom 60. rokov) a potom sme si sadli na kus reči do príjemnej záhradnej reštaurácie.

Jozef GROLMUS

Aby som naše súkromné debaty oddelil od dohodnutého oficiálneho interview, vytiahol som si blok, zapol diktafón a svojmu bývalému zverencovi, ktorého obdivujem ako ozajstného šampióna a v tom najlepšom slova zmysle „profíka“, som položil prvú otázku ...

Ľudovít MAJOR: S akými pocitmi si pred ôsmimi rokmi, sám ako prst a bez prostriedkov, vstupoval do nového, cudzieho sveta?
Jozef GROLMUS: Aby som povedal pravdu, so silne zmiešanými pocitmi. Sprvoti to bolo bez zveličovania pre mňa mimoriadne ťažké. Vedel som síce, čo chcem, ale som ešte nevedel, do čoho vlastne idem. Čo ma naozaj očakáva. Bolo to neľahké rozhodnutie, kam sa vybrať. Pôvodne som mal v pláne odísť do Ameriky, ale tam som nemal žiaden oporný bod.

Ľudovít MAJOR: Kedy a prečo si sa vlastne rozhodol opustiť Československo?
Jozef GROLMUS: Premýšľal som o tom dlho. V 1980 roku som bol v Belgicku na juniorských IFBB Majstrovstvách sveta (poznámka IK: Jozef na tomto šampionáte nastúpil ako historicky prvý junior z Československa a získal strieborný cenný kov) a už vtedy vo mne začal dozrievať zámer emigrovať. No nebol som ešte pevne rozhodnutý. Porovnával som podmienky pre sebarealizáciu a život tu a tam ... na západe, ak je človek usilovný a má chuť do života, skôr či neskôr dosiahne svoje sny. Pravdaže, iba ak sú reálne. Spomínal som, že sprvoti som myslel na Ameriku, ale postupom času, keď som sa rozprával s rôznymi ľuďmi od nás, ktorí si život v USA vyskúšali, mohol som aspoň na diaľku porovnávať. Zistil som, že na druhej strane oceánu nie sú pre novoprichádzajúcich sociálne podmienky také, ako v Nemecku, kde im pomáhali postaviť sa na nohy.

Ľudovít MAJOR: Spomeniem jednu osobnú záležitosť. Uprostred 80. rokov, po tvojej emigrácii, som od teba dostal list, ktorý mi pripadal ako dokument pre úrady. V liste si vyhlásil, že si odišiel z vlastného rozhodnutia, nie z politických dôvodov, ale aby si v lepších podmienkach mohol realizovať svoje športové ciele.
Jozef GROLMUS: Ja som mal obavy, že ľudia, ktorí mali so mnou do činenie tzn. svojim spôsobom boli za mňa zodpovední, môžu byť kvôli mojej emigrácii postihovaní. S tebou som spolupracoval veľmi úzko a tak som chcel, abs sa to nemohlo zneužiť, aby si nemal za moje rozhodnutie problémy.

Ľudovít MAJOR: A naozaj nehrali v tvojom rozhodnutí rolu iné, než športové motívy?
Jozef GROLMUS: Odchody mnohých ľudí, aj keď o politiku nemali najmenší záujem, predsa len súviseli so systémom v Československu. Z pohľadu vyspelých krajín u nás vládlo čosi ako terorizmus – ľudí držali nakrátko, konali ako stroje, všetko bolo akoby naprogramované. Málokde mohli povedať svoju mienku, iba to, šo sa vyžadovalo.

Ľudovít MAJOR: Takže si vykročil doslova do neznáma?
Jozef GROLMUS: Nie tak celkom. V osemdesiatom roku (poznámka IK: tzn. 2 roky pred emigráciou Jozefa) som mal možnosť rozprávať sa s emigrantami, ktorí mi dali rady – čo urobiť ako prvé, kam ísť, na koho sa obrátiť.

Ľudovít MAJOR: Myslím konkrétne, či si presne vedel – pôjdem do toho a toho mesta, za tým a tým človekom.
Jozef GROLMUS: Nie, to som nevedel.

Ľudovít MAJOR: A podľa čoho si sa rozhodol?
Jozef GROLMUS: Inštinkt.

Ľudovít MAJOR: Kde si cestou z Belgicka vystúpil z vlaku?
Jozef GROLMUS: V Nemecku v tom čase bolo mnoho miest, kde sa mohli utečenci prihlásiť. A z polície alebo radnice ťa poslali na ubytovňu pre emigrantov.

Ľudovít MAJOR: V ktorom meste si sa prihlásil ako emigrant z Československa?
Jozef GROLMUS: V Karlsruhe.

Ľudovít MAJOR: A kam smerovali tvoje prvé kroky z vlaku?
Jozef GROLMUS: K taxíku, potom na Ordnungsamt – tu sa tak volá národný výbor.

Ľudovít MAJOR: Ak sa dobre pamätám, nemecky si nevedel.
Jozef GROLMUS: Ani slovo. Vedel som však pomerne slušne anglicky. Učil som sa ešte doma, pôvodne som totiž chcel ísť do Ameriky. V tábore pre emigrantov som dostal izbu. V tom čase som ešte nesmel pracovať, ale bolo o mňa postarané. Tak som si zaobstaral knihy, učebnice a učil sa nemecky. Po troch mesiacoch som sa už ako-tak dohovoril, začal som pracovať ako cvičiteľ v kulturistickom štúdiu neďaleko Baden-Badenu.

Ľudovít MAJOR: Štúdio. Mimochodom, tento výraz mi pripomína vtipnú repliku z listu bývalého nášho reprezentačného trénera Šaňa BAČINSKÉHO, ktorý takisto z Nemecka napísal Janovi TRŠKOVI do Košíc: „Chodím aj cvičiť, volajú to tu štúdio ... ale tak či tak, je to iba činkáreň.“
Jozef GROLMUS: Je to tak, aj keď nejaké rozdiely tu predsa len sú ...

Ľudovít MAJOR: Do spomínaného štúdia si sa zrejme nedostal iba náhodou.
Jozef GROLMUS: Kdeže, bol som si tam niekoľkokrát zatrénovať a aj keď som vtedy už tri mesiace necvičil, nejaká forma ešte ostala. Slovo dalo slovo, dostal som prácu trénera a zostal som tam až do IFBB Majstrovstiev Európy v roku 1984 (poznámka IK: tzn. takmer 2 roky; na spomínanom 1984 IFBB Európskom šampionáte v Holandsku, v meste Haag, Jozef GROLMUS získal titul Majstra Európy v kategórii do 90kg a stretol sa tam aj s výpravou Československa – Alois PEK vtedy zvíťazil v kategórii nad 90kg, Mirolav JASTRZEBSKÝ v kategórii do 80kg, 4. miesto získal Róbert DANTLINGER, 5. miesto Peter URÍČEK, team Československa zvíťazil v IFBB Pohári národov). Potom som rýchlo zistil, že kulturistikou sa dajú zarobiť peniaze cez semináre a exhibičné vystúpenia a už som nebol odkázaný iba na prácu trénera.

(pokračovanie rozhovoru pripravujeme v ďalšom článku)

Diskusia k článku:

AMIX diskusia