vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition.
Milí priatelia,
opäť som doma, na hrudke slovenskej zemi. Tá ma v spomienkach preniesla na mimoriadne milú a myslím, že každému bodybuilding športovcovi srdcu blízku akciu, ktorá sa minulý mesiac konala v hoteli Holiday Inn v Trnave. Zišla sa tam skupina veľkých ľudí, ktorých železné srdce bije pre náš kulturistický a fitness šport. Ten v tomto roku siahol už na 60. výročie svojho vzniku.
Toto spoločenské stretnutie bolo úžasným spojením mladosti so šedinami a spomienkami vtedajších zakladajúcich športovcov, ktorým sa dostalo aj krásneho ocenenia v podobe ich zaradenia do našej Siene slávy kulturistiky a fitness. V organizačnom ruchu tejto slávnosti, však akosi v tichosti, zaniklo poďakovanie nás, ocenených. Vám všetkým, ktorí ste toto stretnutie zorganizovali a tiež funkcionárom a športovcom, ktorí v našich šľapajách, už smelo povedané dejinných, stále pokračujú.
Preto mi dovoľte touto cestou ešte raz za všetkých ocenených vyjadriť pár slovami veľkú vďaku, ktorá sa nám navždy vrezala do našich stareckých, ale stále železných sŕdc a vedzte: "Veľmi si toto ocenenie vážime!"
Je to pre nás česť. Prijímame ho s obrovskou úctou a pokorou, ktoré slovami ani nevieme popísať. Pre nás si je vo víre spoločenských zmien a zrážok ťažké uvedomiť, že od času, kedy náš šport bol spoločensky uznaný, ubehlo už polstoročie a zvony mu odbili ešte aj ďalšiu dekádu.
Deň ocenenia bol pre nás úžasný. Vrátil nás späť do našich začiatkov boja o náš šport a krásneho, nie konkurenčného obdobia, kde každý, aj priamy súper v kategórii, nám bol bratom a studnicou nových poznatkov.
Ešte aj ja, keď píšem toto poďakovanie, cítim to odhodlanie, keď som ako ani nie 50 kilový nastupujúci stredoškolák objavil obrázok poľského športovca (myslím, že sa volal Miečislav Krydziňsky) a jeho svalový rozvoj mi okamžite nalinkoval cestu môjho ďalšieho športového vývoja. Som presvečený, že podobný pocit a cestu k nášmu športu ste zažívali i vy. Vtedy to bol pre mňa takmer neznámy šport a zo začiatku mal aj rôzne mená -atletická gymnastika, činková gymnastika, kulturizmus. Ale nakoniec dostal meno kulturistika.
Uznanie nášho športu, ale ani jeho pomenovanie, nebolo jednoduché. S heslom, ktoré vtedy u mnohých ľudí prevládalo (tzn. veľké svaly - malý rozum), sa dlho a ťažko bojovalo. Bola to dosť dlhá cesta k jeho uznaniu a na nej sme kráčali spoločne aj s našimi českými spolušportovcami a priaznivcami. Bolo to v čase,keď sme boli ešte Československá republika a preto je slušné z tejto etapy vývoja spomenúť nielen mená slovenských aktérov ako Milan JabLONSKÝ, Juraj VIŠNÝ, Alexander BAČINSKÝ a spol., ale aj také mená ako František BULVA, František FIALA a pán ZAJÍČEK z bratského Česka.
Bol by to iste dlhší zoznam mien, ktorých funkcionárske odhodlanie v spojení s našími železnými srdciami odbúravali nelichotivý názor a prekážky. Postupne, spoločne, ale už aj s vami na krídlach našich snov, cieľavedomej a tvrdej práce, sme priniesli do spoločnosti základ nového životného štýlu, ktorý nakoniec zachvátil celú spoločnosť.Ten sa dnes premieta v rôznych podobách, ale jeho základ zostáva v silovom cvičení,zdraví a kráse ľudského tela.
Pohľad na nás a náš šport sa zmenil. Vytiahol nás z vlhkých pivničných činkárni a bunkrov až do dnešných veľkých posilňovní a fitnescentier. Vďaka aj vašim športovým výkonom, odhodlaniu a železnej vôli aj takých funkcionárov, ako aj aj medzi nami ocenený Michal ČAPLA, sme sa nakoniec z malej neznámej krajiny stali kulturistická veľmoc minimálne so stovkou svetových a europskych medailí. A aj keď niesme olympijskym športom, už nestojíme na okraji športového diania. Sme silno zakorenení v spoločenskom vedomí. Naše tréningove metody vstúpili aj do iných športov, ktoré sprevádzajú celosvetový šport a spoločnosť.
Žiaľ, tých 60 rokov pre nás ubehlo akosi príliš rýchlo. Cítime, ako sa končí epocha nášho diania. Hoci sa naše cesty zakrátko rozídu, krásne spomienky, zážitky a spoločný cieľ zostanú. Preto mi dovoľte poďakovať sa všetkým ktorí sa na tejto ceste a úspechoch nášho športu podieľali a podieľaju.
Na úplny záver mi ešte dovoľte zamerať môj pohľad aj do budúcnosti a zamyslieť sa. Stojíme na okraji tvorby nového človeka, možno až gaučového elektronického biorobota. Nedovoľme, aby krása zdravého ľudského tela a ducha opúšťala našu planétu. Snívajme náš krásny sen. Žime spomienkami aj pre vašu budúcnosť. A na tejto ceste k budúcnosti vás naďalej budeme sprevádzať.
Ďakujeme za vaše odhodlanie. Vďaka vám, vďaka vám všetkým!
S úctou za nás všetkých ocenených,
Marián Juráš
