Rastlinné adaptogény (I) - základná informácia o špecifických doplnkoch výživy

Rastlinné adaptogény (I) - základná informácia o špecifických doplnkoch výživy


Podľa názoru mnohých odborníkov z USA a západnej Európy sa za väčšinou pozoruhodných výkonov športovcov z krajín bývalého „Východného bloku“ a z Ruska (alebo aby som bol presnejší z bývalého Sovietskeho zväzu) často skrývala nejaká neznáma alebo zvyškom športového sveta vtedy ešte nepoužívaná substancia. Napríklad v 50. rokoch dvadsiateho storočia to mali byť androgénne steroidy (AS - testosterón a jeho estery), v rokoch 60., 70. i 80. anabolicko-androgénne steroidy (AAS - methandienone, methylandrostendiol, nandrolone phynylpropionate, nandrolone decanoate, dehydrochlormethyltestosterone, drostanolone atď.). Po roku 1990 (po páde komunistických režimov vo väčšine krajín strednej a východnej Európy) sa mnohé z týchto názorov potvrdili, ale ukázalo sa, že v športovej príprave elitných ruských športovcov našli svoje uplatnenie aj nedopingové suplementy - extrakty rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktoré dokázali pozoruhodným spôsobom zvyšovať ich výkonnosť. Akýkoľvek výskum týchto látok bol v Sovietskom zväze prísne utajovaný, preto v 90. rokoch (po páde komunistických režimov v krajinách „Východného bloku“) mnohé spoločnosti z USA, ale aj Kanady a Nemecka sa predháňali v tom, aby do svojich radov získali niektorého zo sovietskych vedcov, ktorí sa podieľali na príprave, testovaní a výrobe týchto nedopingových prostriedkov s jediným cieľom – ušetriť finančné náklady na realizáciu vlastného výskumu a komerčne využiť ich znalosti a skúsenosti.

Poznámka:
v USA sa traduje, že najlepší spôsob ako sa presvedčiť o účinnosti akéhokoľvek doplnku výživy, je nájsť konkrétne informácie o jeho aplikácii elitnými ruskými športovcami. Reklama je určite mocný nástroj, ktorý dokáže predať čokoľvek, ale v športovom svete platia (no, aspoň by mali platiť) iné pravidlá a tak myšlienka „čo používajú Rusi, to musí účinkovať“ nemusí byť nesprávna. Je nepochybné, že Rusko napriek ekonomickému zaostávaniu v minulosti na výskum vo vojenskej, kozmickej aj v športovej medicíne vynakladalo nemalé prostriedky, výsledkom ktorých je množstvo dlhodobých štúdií a výskumných prác realizovaných práve v spolupráci s najlepšími športovcami. Ich prioritou bolo získať presné a korektné informácie:
- o reálnych účinkoch doplnkov výživy rôzneho pôvodu aj zloženia a vhodnosti ich aplikácie v jednotlivých druhoch športu
- o optimálnom časovom úseku a období, v ktorom sa tieto doplnky výživy majú aplikovať
- o špecifickom dávkovaní doplnkov výživy použiteľnom pre rôzne športy
- o najvýhodnejších kombináciách dostupných doplnkov výživy
- o účinnej forme ich aplikácie


Cieľom opakovaných vedeckých výskumov realizovaných vo viacerých výskumných centrách bývalého Sovietskeho zväzu (napr. v Sankt Peterburgu - bývalý Leningrad, v Moskve, v Taškente - hlavné mesto Uzbekistanu, ktorý bol v minulosti súčasťou Sovietského zväzu) bolo izolovať z prírodných zdrojov látky, ktoré by v ľudskom organizme pozitívne ovplyvňovali zadržiavanie dusíka, syntézu a obnovu telesných bielkovín, eliminovali katabolické procesy, podporovali a predlžovali pracovný výkon (Rusi na to majú zaujímavý výraz „robotospasobnosť“), znižovali únavu, urýchľovali regeneráciu a napomáhali organizmu ľahšie zvládnuť náročné klimatické podmienky.

Napriek často opakovaným tvrdeniam, že tieto látky sa mali primárne využívať ako podporné prostriedky pri medicínsky zdôvodnených prípadoch (napr. pri kachexii - rozsiahly telesný úpadok sprevádzaný výrazným poklesom hmotnosti tela, slabosťou a nechutenstvom, obvykle ako následok závažných infekcií, ochorení, nedostatku potravy alebo útrap; pri astenii - celkové oslabenie organizmu sprevádzané zníženou výkonnosťou, astenici majú extrémne štíhlu, útlu postavu; v geriatri; pri oslabení organizmu vplyvom dlhodobého ochorenia, po horúčkovitých stavoch, pri obmedzenom príjme živín atď.), skutočnosť je celkom iná – tieto prostriedky sa mali využívať predovšetkým na zvýšenie bojaschopnosti a odolnosti armády.

Až sekundárne, pri odhalení ich prekvapujúcich účinkoch na ľudský organizmus, sa zvažovalo ich využitie v medicíne a v športe (ako nedopingových prostriedkov na zvyšovanie športového výkonu). Výsledkom takto orientovaného výskumu je skupina prírodných látok, označovaných ako – rastlinné adaptogény.

Rastlinné adaptogény

Pripúšťam, že 50. a 60. roky dvadsiateho storočia boli v športovej medicíne obdobím, kedy sa vo viacerých krajinách „Východného bloku“ (a o niečo neskôr nepochybne aj v krajinách „bloku Zápaného“) experimentovalo najmä s aplikáciou AS a AAS, no po páde „železnej opony“ sa ukázalo, že v Rusku sa už v tomto období veľká pozornosť venovala spomínanej nedopingovej skupine látok prírodného pôvodu s tzv. adaptogénnym účinkom. Výsledky prác výskumných skupín profesora N. V. Lazareva, I. I. Brechmana a I. V. Dardymova potvrdili niekedy až prekvapujúce účinky rastlín (napr. Eleutherococcus senticosus, Rhapotnicum cartahamoides, Rhodiola rosea, Aralia mandshurica, Schizandra chinesis) na organizmus elitných, ťažko trénujúcich športovcov – už po krátkodobej aplikácii dokázali podstatne ovplyvniť tréningové nasadenie, intenzitu, vytrvalosť, koordináciu pohybov, zvyšovali obnovu svalových tkanív, podporili nárast sily, oddialili prejavy únavy, urýchlili regeneráciu po extrémnej fyzickej a psychickej záťaži, skracovali čas nutný na zahojenie svalových zranení, zvyšovali odolnosť voči infekciám i chorobám, tlmili bolesť a v prípade aplikácie krátko pred výkonom preukázali pozoruhodné stimulačné účinky.

Rastlinné adaptogény sú iba jednou z podskupín veľkej skupiny látok, ktoré sa v odbornej literatúre označujú ako adaptogény. Podľa Brechmana a Dardymova do tejto skupiny patria iba tie látky a prostriedky, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:

1. pre organizmus sú neškodné a aj pri dlhodobej aplikácii a extrémne vysokom dávkovaní spôsobujú iba minimálne poruchy jeho fyziologických funkcií (najčastejším prejavom „predávkovania“ látkami zo skupiny adaptogénov je mierny nárast krvného tlaku resp. v prípade aplikácie v neskorých poobedňajších hodinách problémy so zaspávaním)

2. ich pôsobenie na organizmus je nešpecifické, tzn. že zvyšujú jeho odolnosť voči širokému spektru faktorov vyvolaných vonkajším prostredím, fyzickou alebo psychickou záťažou (športovci často nedôverujú suplementom so širokou škálou účinkov, ale reálnym faktom je, že účinky väčšiny adaptogénov sú univerzálne použiteľné a z ich aplikácie môžu profitovať takmer všetky športové odvetvia)

3. môžu spolupôsobiť pri normalizácii rozličných patologických stavov bez ohľadu na to, čo ich spôsobilo a ich pozitívne účinky sa prejavujú aj pri nízkom dávkovaní

Prvé ruské adaptogénne účinné látky boli pôvodne syntetického pôvodu (napr. DIABAZOL), ale pri hodnotení ich biologickej aktivity vedci zistili, že účinnosťou sú slabšie ako látky prírodné. Zvlášť vysoká adaptogénna účinnosť bola zaznamenaná pri látkach získaných z niektorých rastlín, preto prevážna časť účinných ruských suplementov s adaptogénnym účinkom je rastlinného pôvodu (napr. EKDISTEN, ELTON, LEVETON, FITOTON, SAFINOR, EPSORIN). Známe sú ale aj ruské adaptogény živočíšneho pôvodu (napr. PANTOKRIN a KROPANOL z parožia sobov a jeleňov). 

Poznámka: utajovaný výskum rastlinných adaptogénov v Rusku prebiehal od polovice 50. rokov 20. storočia pod priamym dohľadom Akadémie vied a za 40-45 rokov sa na ňom podieľalo viac ako 1200 vedcov a vedeckých pracovníkov, ktorí vypracovali takmer 3000 vedeckých štúdií a prác týkajúcich sa tejto problematiky. Počas tohto obdobia ich účinky boli opakovane overované celkovo na viac ako 500.000 ľuďoch (okrem vojakov nasadzovaných do extrémnych klimatických podmienok a elitných športovcoch prakticky zo všetkých športových odvetví - napr. aj na kozmonautoch, letcoch, pracovníkoch veľkých závodov atď.), a prirodzene aj na množstve experimentálnych zvierat z rôznych živočíšnych druhov. Alkoholizmus bol a je i doposiaľ veľkým problémom Ruska, preto nemalá časť prác sa týkala využitia rastlinných adaptogénov ako prostriedkov schopných redukovať jeho nepriaznivý vplyv na ľudský organizmus pri jednorazovej aj opakovanej, dlhodobej konzumácii.


Diskusia k článku:

AMIX diskusia
neviem na to reagovat
autor: admin | dátum: 28.08.2018 20:07:51
skôr by som to videl v rovine - hľadajme "niečo" čo zvýši výkon a to "niečo" následne získavajme z rôznych zdrojov. Cieľom tejto série článkov bolo/je upozorniť na účinné látky, ktoré síce patria do veľkej skupiny adaptogénov, majú však anabolické pôsobenie ... na informrácie o nich som narazil začiatkom 90. rokov v knihe, ktorú som videl u Zbyňka Slanařa, kúpil som si ju a po rokoch v Užhorode "vymietal" vedeckú medicínsku knižnicu aby som získal info "ako pripraviť Havlíka do TOP formy". Následne som tento postup použil u Čambala a Horvátha. Tento postup sa dá efektívne použiť všade, kde je športovec podrobovaný dopingovým testom.
Tak či tak
autor: Oplan | dátum: 28.08.2018 10:28:17
Stručne povedané, jedná sa o rastliny alebo zvieratá ktoré sa nejako prispôsobili nehostinnému prostrediu alebo zlepšili svoje vlastnosti oproti iným zvieratám či rastlinám. Zvieratá sa adaptovali zložením svojich tkanív a rastliny zložením svojich pletív. Je to ten istý predpoklad už z čias starého Grécka že by šprintéri mali konzumovať mäso rýchlych zvierat, silový atléti by mali konzumovať mäso silných zvierat a tak podobne. Je tak ?