Archívny článok rok 2006 - antiestrogénne účinné látky (AEÚL), 2. časť

Archívny článok rok 2006 - antiestrogénne účinné látky (AEÚL), 2. časť

HardBODY Nutrition


Je pravdou, že aplikácia antiestrogénne účinných látok počas dopingového cyklu môže znižovať efektivitu zneužívaných dopingových látok?

Myslím, že približne od konca 80. rokov minulého storočia sa medzi dopingovými hriešnikmi pravidelne objavujú informácie o farmakologicky účinných látky, ktoré sú schopné negatívne ovplyvniť účinnosť AAS. Myslím, že existuje hneď niekoľko látok, ktoré môžu týmto smerom pôsobiť – napr. induktory pečeňových enzýmov (zvyšujú aktivitu enzýmov, ktoré sa podieľajú na metabolizácii steroidných farmaceutík, čím môžu negatívne ovplyvňovať ich účinnosť), alebo niektoré antibiotiká (napr. penicilín, tetracyklín, cotrimoxazol, ktoré obmedzujú absorbciu orálne podávaných steroidných farmaceutík z čreva čím znižujú ich účinok; pri rifampicíne sa uvažuje o zrýchlení ich metabolizmu). V prípade tamoxifene a niektorých ďalších antiestrogénne účinných látok sa zistilo, že negatívne pôsobia na výšku hladín IGF-1 čo by teoreticky skutočne mohlo nežiadúco ovplyvniť výsledky, ktoré chce dopingový hriešnik zneužívaním dopingových látok dosiahnuť.

Podľa výsledkov jednej štúdie podávanie terapeutických dávok tamoxifene (NOLVADEX) sa prejavilo znížením hladín IGF-1 o 23,5%, v prípade podávania antiestrogénne účinnej látky fulvestrant (FASLODEX) to bolo až o 70%. Pre dopingových hriešnikov možno bude zaujímavé, že zníženie hladín IGF-1 bolo zaznamenané aj po podaní inhibítora aromatázy anastrozole (ARIMIDEX; o 18%) ale zvýšené po aplikácii antiaromatáz aminoglutethimide (CYTADREN, ORIMETEN; o 27%), exemestane (AROMASIN, o 28%), formestane (LENTARON Depot;o 26%) a letrozole (FEMARA; o 24%). Ak by som bol na mieste dopingových hriešnikov, určite by som sa nezaoberal zhoršenou efektivitou dopingových cyklov, ale oveľa väčšiu pozornosť by som venoval možnému toxickému vplyvu antiestrogénne účinných látok na pečeň. Ich súčasné podávanie spoločne s AAS môže tieto negatívne účinky výrazne zvýšiť.

Počul som, že dopingoví hriešnici prísne selektujú antiestrogénne účinné látky na tie, ktoré využívajú počas cyklu na riešenie problémov s gynekomastiou a tie, ktoré využívajú v období po cykle na obnovu endogénnej produkcie testosterónu. Má spomínané delenie nejaké opodstatnenie?

Vami spomínané rozdelenie antiestrogénne účinných látok zrejme úzko súvisí s ich preferovaným liečebným použitím. Napríklad clomifene sa používa prevažne na riešenie problémov s nízkou produkciou sexuálnych hormónov a plodnosťou, tamoxifene pri problémoch s prsnou žľazou (rakovina a aj gynekomastia). V skutočnosti ak porovnáte mechanizmus účinku antiestrogénneho pôsobenia clomifene a tamoxifene, nie je odlišný a nedá sa povedať, že v jednom prípade je zameraný iba výhradne na ER lokalizované v hypthalame-hypofýze a v druhom len na ER v prsnej žľaze (aj keď teoreticky môžeme uvažovať nad vyššou, alebo nižšou afinitou k týmto receptorom a v závislosti na tom nad efektívnou dávkou). Napríklad aj po podaní tamoxifene nastáva po určitom čase zvýšenie produkcie testosterónu, ale klinická medicínska prax za výhodnejší v tomto smere považuje clomifene (pri inhibícii ER lokalizovaných v prsnej žľaze je za efektívnejší považovaný tamoxifene). A dopingová prax túto skutočnosť akceptovala, aj keď sa výnimočne objavia úvahy nad náhradou clomifene práve tamoxifene (napr. v období po ukončení dopingového cyklu).

Poznámka: schopnosť clomifene zvýšiť produkciu testosterónu je tak výrazná, že sa jeho aplikácia využíva aj v tzv. klomifénovom teste, pomocou ktorého sa testuje hypothalamovo-hypofyzárno-testikulárny systém. V teste sa počas desiatich dní podáva Cc v dávkach 100 mg ráno a 100 mg večer, krv na posúdenie aktuálnych hladín hormónov sa odoberá pred podaním prvej dávky a v v 10. a 11. deň testu. Za normálnu odpoveď na test sa považuje zvýšenie hladín LH o minimálne 50%, FSH a testosterónu minimálne o 30%.

Dokáže tamoxifene svojimi účinkami nahradiť pôsobenie clomifene v období po dopingovom cykle?

Vzhľadom na to, že tamoxifene (podobne ako clomifene) dokáže blokovať aj ER lokalizované v hypothalame a hypofýze, je možné, že pri dostatočnom dávkovaní tamoxifene dokáže clomifene v tomto prípade úspešne nahradiť. Dokazuje to aj dopingová prax, kde sa dávky 20-40 mg tamoxifene považujú za rovnako účinné ako 50-100 mg clomifene. Ako som spomínal, niektorí dopingoví hriešnici dávajú tamoxifene prednosť pred clomifene, pretože tento je podstatne drahší a v niektorých lokalitách aj ťažšie dostupný.

Poznámka: prítomnosť ER receptorov bola dokázaná aj v tkanivách získaných po odstránení gynekomastie, takže aplikácia antiestrogénne účinných látok v tomto prípade má určite svoje opodstatnenie. No ako potvrdzujú sami dopingoví hriešnici a aj výsledky viacerých štúdií, jeho možnosti v tomto smere sú zrejme obmedzené.

Herešová J.: Naše zkušenosti s podávaním tamoxifenu nemocným s gynekomastií (Čs. Pediatr 1984/39,411-413) – referuje o výsledkoch s podávaním tamoxifene v dávke 10 mg 14-60 dní 13 chlapcom s pubertálnou gynekomastiou. V prevážnej časti nastalo zníženie citlivosti tkaniva prsnej žľazy a iba u polovici prípadov nastalo viditeľné zmenšenie postihnutých tkanív. Zaujímavé sú zaznamenané zmeny v hladinách cirkulujúcich hormónov – po tamoxifenovej liečbe hladina testosterónu sa zvýšila (z 10,4 nmol/l na 16,7 nmol/l), hladina estrogénu klesla (z 94,9 pmol/l na 56,5 pmol/l).

Friedl K.: Self-treatment of gynekomastia in bodybuilders who use anabolic steroids (The phys. and Sportmed. 1989/17,67-69) – uvádza niekoľko prípadov, kedy pri súčasnej aplikácii klinických dávok tamoxifene a AAS mesterolone (jedná sa o derivát dyhydtrotestosterónu, ktorý nearomatizuje a v dopingovej praxi sa často používa ako údajný inhibítor aromatázy) nastal ďalší progres gynekomastie, resp. nedošlo k jej pozitívnej úprave.

Ako riešia dopingový hriešnici problém s dopingovou kontrolou pri antiestrogénne účinných látkach?

Tak ako v prípade mnohých iných farmaceutík zneužívaných na dopingové účely aj v tomto prípade aby sa dopingoví hriešnici vyhli trestu, vysadia antiestrogénne účinné látky v dostatočnom predstihu pred termínom dopingovej kontroly. Medzi dopingovými hriešnikmi relatívne dobre známe sú vysadzovacie doby pre tamoxifene (za bezproblémovú sa pokladá ukončená aplikácia XXX dní pred dňom, kedy bude vykonaná dopingová kontrola), ale pri ostatných antiestrogénne účinných látkach je situácia veľmi nejasná.

Tak napríklad v prípade clomifene citrate sa koncom 90. rokov objavili výsledky štúdie, ktorá skúmala otázku reziduálneho účinku Cc pri liečbe žien s anovuláciou a jeho metabolické stopy boli úspešne zachytené ešte 42 dní po poslednej aplikácii. Určite sa nepomýlim ak poviem, že vysadzovacia doba clomifene citrate pri dopingovej aplikácii bude ešte o niečo vyššia, ako uvedených 6 týždňov.

Je pravdou, že clomifene účinkuje iba krátkodobo a jeho aplikácia môže trvať maximálne 10-15 dní?

Niektorí dopingoví hriešnici skutočne presadzujú názor, že aplikácia clomifene je efektívna iba prvých 10-15 dní po ukončení dopingového cyklu, ale v tomto prípade nemajú pravdu. V terapeutickej praxi (u mužov, nie u žien) je pomerne bežná jeho nepretržitá aplikácia aj počas niekoľkých mesiacov, prestávky v aplikácii sa využívajú iba v prípade žien. V dopingovej praxi sa za optimálnu považuje nepretržitá aplikácia clomifene počas 3-6 týždňov po ukončení dopingového cyklu, čo by malo postačovať na úplnú obnovu prirodzenej sekrécie testosterónu.

Diskusia k článku:

AMIX diskusia