vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition
Štatistika nepustí. Patríš medzi najúspešnejších kulturistov súťažiacich v tzv. alternatívnych federáciách (čiže mimo SAFKST), môžeš sa stať dokonca najlepším športovcom Prešovského samosprávneho kraja. Aby ťa aj fanúšikovia kulturistiky a fitness na Slovensku lepšie spoznali, predstav sa nám na úvod.
Moje meno je Tomáš ONDÍK, narodil som sa v Snine, malom mestečku na úplnom východe Slovenska. Aktuálne mám 35 rokov a súťažím v nomináciách kulturistika, alebo klasická kulturistika. Vyštudoval som síce Strednú priemyselnú školu v Snine, odbor colný deklarant, ale nepôsobím v tomto smere.
Aká bola tvoja cesta ku kulturistike?
Priamočiara. Cez iné športy. Športovcom som bol odmalička. Už ako malé dieťa som hrával futbal a bez futbalovej lopty som sa nepohol ani na krok. Navštevoval som aj Základnú školu, ktorá sa špecializovala práve na futbal, hrával som za rodné mesto Snina. Ako roky ubiehali, moji rovesníci rástli, ja som bol spomedzi nich stále ten najnižší. Aj najchudší. Nejako som tušil, že s futbalom to ďaleko nedotiahnem. Nie žeby som sa vzdal, to nie, to som nemal nikdy vo zvyku. Ale kvôli tomu, že som bol medzi rovesníkmi najsubtílnejší, nedokázal som napredovať. A držať s nimi krok. Štvalo ma to, chcel som to zmeniť. Urobiť všetko preto, aby som nebol ten „najmenší“. O to viac, že som začal so štúdiom na strednej škole, kde som nechcel byť každému na smiech.
Mal som 15 rokov, kamarát mal v pivnici lavičku, pár činiek, tak sme tam dvíhali železo a hovorili o tom, ako sa zmeníme. K lepšiemu. Na začiatku bolo cieľom aj zaujať dievčatá, postupom času sa však cieľ zmenil. Tréning v posilňovni sa pre mňa stal doslova drogou – kupoval som si časopisy o kulturistike a fitness, čítal články na internete, sledoval videa, na ktorých známi kulturisti predvádzali svoje tréningy. Učil som sa.
Tréning mi postupom času pomohol prekonávať rozmanité životné prekážky. Drvivá ľudí prichádza do fitnesscentier s cieľom pracovať na zmene svojho tela, pre mňa aj teraz, keď súťažím, je fyzická zmena iba čerešničkou na torte. Milujem tú drinu ktorú na tréningu podstupujem, počas tréningu relaxujem, cítim sa spokojný, fyzická námaha ma upokojuje.
Pravdou ale je, že bez súťaženia by moja motivácia bola nižšia. Vďaka súťaženiu som schopný reálne podriadiť všetko cieľu. Tvrdím, že kulturistika je najkrajší šport, v ktorom až sekundárne súperíte so súpermi. Primárne ste súperom sám sebe. Každý deň vstávate s pocitom, že sa opäť o máličko musíte zlepšiť a poraziť to svoje včerajšie “ja“. A na nasledujúcej súťaži byť lepší, ako som bol na tej predchádzajúcej. V takomto prípade je jedno, na akom mieste skončím.
Viem, že konkurenciu na súťaži neovplyvním. Na Svetovom šampionáte na jar môžem zvíťaziť, v jeseni na pohárovej súťaži skončiť na druhom, treťom mieste, alebo bez cenného kovu. Ak však dosiahnem progres, som spokojný. O tom je kulturistika. Pracovať na sebe, vnímať sa ako socha, ktorá si vyžaduje sústavnú tréningovú prácu. Aby sa výsledok priblížil predstave, ktorú nosíte v hlave. Bez ohľadu na prekážky. A viem, že aj tie prichádzajú. Nečakane.
Pred dvoma rokmi som mal veľmi vážne zranenie. Utrhol som si šľachu na prsnom svale, následne som musel absolvovať dve operácie. Lekári aj okolie ma už odpisovalo, tvrdili mi, že so súťažením je nadobro koniec. Ak, tak budem rád, keď vôbec začnem ešte niekedy s ľahkým tréningom. Mohol so to prijať a skončiť so súťažením, alebo sa snažiť o nemožné. Rekonvalescencia mala trvať podľa lekárov minimálne rok, jej súčasťou bolo pravidelné cvičenie v rozličných rehabilitačných centrách. Ok, povedal som si, vyskúšam.
Po pár návštevách som pochopil, že tadiaľto cesta nevedie. A tak som sa každý deň, na dlhé hodiny zatváral do svojho poskladaného fitka a opatrne, milimeter po milimetri naťahoval poranenú šľachu podľa postupov, ktoré som si dohľadal v dostupných videoklipoch. A prešiel som ich strašne veľa. Postupne som od naťahovania prešiel k cvičeniu s expandermi, gumami na cvičenie, neskôr prišli na rad ľahké jednoručky.
Desať mesiacov po zranení, ktoré ma malo natrvalo vyradiť zo sveta súťažnej kulturistiky, som získal titul na súťaži IBFF Mr. Universe a rok po operácii som pridal titul absolútneho víťaza z Majstrovstiev sveta v Mexiku. Málokto mi v tom čase veril, že s výnimkou niektorých cvikov na stehná (aj tu som však mal veľké obmedzenia – poranenú ruku som nedokázal ani vyložiť na tyč činky, keď som chcel drepovať) som prípravu zvládol iba s expandermi a 5kg ťažkými/ľahkými činkami. Vôľa prekonala všetky prekážky.
Ako dlho sa venuješ kulturistike, aké výsledky si dosiahol v tomto športe?
Kulturistike v súťažnej podobe sa venujem od roku 2015 tzn. v tomto roku to bude moja 8. súťažná sezóna. So súťažením som začal ešte v Anglicku, kde som žil 9 rokov. A tam každý začína na súťažiach určenej pre nováčikov. Asi by si to nepovedal, ale práve výsledok na tejto prvej súťaži je pre mňa najcennejší. Dôvod?
Jednoducho preto, že som našiel v sebe odvahu začať s prípravou. aj keď som mal takmer 30 rokov. A dotiahnuť ju do konca, nastúpiť na súťažné pódium a napriek obrovskému stresu sa tam odprezentovať. A to, že som napokon túto prvú súťaž vyhral a trofej pre víťaza prevzal z rúk borca akým je Ryan Terry, ktorý sa tuším v tom čase pripravoval na svoju prvú Olympiu - vďaka tomu som pokračoval v súťažení aj ďalej.
V priebehu času medzi moje najväčšie úspechy patria už spomínané víťazstvá v klasickej kulturistike na súťažiach Mr. Universe a NABBA Majstrovstvách sveta. Cenné sú aj tituly Majstra Slovenska, cením si aj výsledok dosiahnutý na súťaži British Final v Anglicku. Ale každé víťazstvo, ktoré som si pripísal na svoje konto, má svoju cenu.
Ako vyzerá tvoj tréning, špecificky zameraný na súťaženie v kulturistike?
Moje tréningy sú veľmi intenzívne a ich skladbu počas roka veľmi nemením. Nekladiem v nich dôraz primárne na ťažké váhy, trénujem skôr tak, aby som 100% precítil trénovaný sval. Maximálne sústredenie a precítenosť – týmto smerom sa uberajú moje tréningové postupy.
Trénujem v malom, súkromnom fitku, ktoré som si zariadil hlavne kvôli svojej príprave na súťaže. Nie je to žiadne fitko s modernými a novými strojmi, cieľom bola funkčnosť. Mám v ňom staršie stroje, dostatok jednoručných činiek aj kotúčov. Je tam všetko, čo je potrebné pre kvalitný tréning. Navyše, mám tam kľud, nikým nie som časovo ani priestorovo obmedzovaný. Pre mňa je to malé kráľovstvo o akom som sníval.
Verejné fitnesscentrá nenavštevujem, nikdy som nemal žiadneho trénera a aj na súťaže sa pripravujem sám. Svoje telo už poznám veľmi dobre, sám najlepšie viem, čo na mňa platí. Samozrejme, nevylučujem, že v budúcnosti príde čas, kedy budem potrebovať pomoc a spolupráca s trénerom by bola riešením. Doteraz som to však bral tak, že ak forma nevyjde podľa predstáv, môžem byť nahnevaný sám na seba. Nemusím hádzať vinu na niekoho iného.
V príprave na súťaže trénujem 6 dní v týždni, tréningová jednotka je dlhá cca 90 minút. Posledné 3 týždne pred súťažou navyšujem počet tréningových jednotiek – denne trénujem dvojfázovo, spolu strávim v posilňovni aj 3,5 hodiny denne. Áno, niekto si povie, že je to zbytočne veľa, ale ja trénujem podľa pocitu a takto mi to vyhovuje. Sám cítim, kedy treba ubrať, kedy je to v poriadku, kedy naopak pritvrdiť.
Súťažná príprava v mojom prípade nie je dlhá. Aj v mimo súťažnom období sa udržiavam, takže stačí mi 6, výnimočne 8 týždňov a môžem nastúpiť na súťažné pódium. Stačí mi urobiť zmeny v tréningu a zásah do stravy.
Príprava na súťaženie v v kulturistike si vyžaduje úpravu jedálneho lístka. Čo sa ti osvedčilo?
V prvom rade dodržiavam pravidlo - musíš mať stravu pod kontrolou aj v mimo súťažnom období. Celoročne. Aj kvôli tomu v objemovej príprave pri výške 176cm sa moja hmotnosť pohybuje maximálne na hranici 90kg. Súťažná je v závislosti na tom, v ktorej kategórii chcem súťažiť. Hranice sú medzi 78kg až 84kg.
V záverečných dňoch a týždňoch mám jedálny lístok vyskladaný z potravín, ktoré moje telo dokáže ľahko stráviť. Ovsené vločky, mliečne výrobky, pečivo alebo hovädzie mäso medzi ne nepatria. Uprednostňujem:
- ako zdroj bielkovín ... klasika - ryby, kuracie s morčacie mäso, vajíčka
- ako zdroj sacharidov ... ani tu nevymýšľam – ryža, zemiaky, pohánkové vločky
- ako zdroj zdravých tukov ... kokosový olej a losos, rôzne semiačka, avokádo, mct olej
- zelenina a ovocie ... je základom počas celého roka s tým, že ovocie prestávam jesť tesne pred súťažou
Z doplnkov výživy využívam srvátkový proteín, aminokyseliny (aj samotné BCAA), kreatín, kĺbovú výživu, omega 3, vitamíny (C, B-komplex, D3, K2), horčík a zinok.
Ako reaguje tvoje okolie na informáciu, že sa venuješ kulturistike a na výsledky, ktoré dosahuješ?
Pochádzam z malého mesta a tak moje okolie vníma, že „je tu nejaký kulturista“. Na Slovensku je však veľa kulturistov, ktorých výsledky sú podstatne lepšie ako moje – sám seba nepovažujem za úspešného kulturistu. Dokonca vo fitnesscentrách môžete stretnúť chlapcov, ktorí by bez problémov porazili mnohých súťažných kulturistov (vrátane mňa) a nemajú potrebu súťažiť. Oni trénuje nie kvôli tomu, aby si na policu postavili ďalšie trofeje. Spravidla robia kulturistiku, lebo ju majú radi. Tréning im prináša uspokojenia. A to je aj dôvod, prečo sa opakovane vraciam aj ja do môjho fitka.
Poviem však pravdu, že ak niekto z mladých povie, že som ho inšpiroval k tréningu, mám z toho radosť. Kulturistika vám možno neprinesie veľa peňazí, ale môže vám dať spokojnosť, radosť, dobrý pocit, že dokážete prekonať sám seba. A ak súťažíte, aj pekné spomienky. Bez ohľadu na to, či súťažíte/nesúťažíte, mali by ste žiť život, ktorý vám prináša spokojnosť. Kulturistika mi ju prináša, pre mňa tréning a diéta nie sú utrpením a už vôbec nie trápením.
Kto je podľa teba aktuálne najlepší z najlepších kulturistov a prečo?
Jednoznačne Chris Bumstead. Myslím, že nielen pre mňa je tento 28 ročný Kanaďan nielen aktuálne, ale posledných 4-5 rokov najlepší kulturista sveta. Má dokonalú postavu, dokáže ju aj pekne odprezentovať.
Aké sú tvoje súťažné, ale aj osobné plány pre rok 2023?
Ešte nie som 100% rozhodnutý. Stále zvažujem, či súťažiť aj v tomto roku. Po zranení to ešte nie je stopercentne v poriadku. A ťažko povedať, či niekedy aj bude. Na rozmýšľanie už veľa času nemám. Ak budem súťažiť, tak výzvou pre mňa budú Majstrovstvá Európy v organizácii NABBA. Dôvod? Súťažil som na nich už 3x a vždy som skončil na 2. mieste.
Viem však, že 2 týždne pre Európskym šampionátom sú aj Majstrovstvá sveta v Taliansku. Ak pôjdem na Európu, šiel by som aj na svet. Premyslím si to.
Láka ma aj súťaženie v ďalšej organizácii, ktorou je NPC. Prečo? V NABBA sú kritériá pre klasickú kulturistiku prísnejšie, pri svojej výške môžem navážiť maximálne 82kg. V NPC v rovnakej kategórii je hmotnostná hranica výrazne vyššie – tu by som mohol vážiť až 89kg.
A osobné plány? Tie nechcem prezrádzať, ale nejaké sú.
Plánuješ súťažiť v roku 2023 aj na Slovensku? Kde ťa môžu prísť povzbudiť tvoji fanúšikovia?
Pozrel som si už súťažný kalendár organizácií, ktoré pôsobia na Slovensku a videl som tam pár zaujímavých súťaží. Ale momentálne nemám žiadnu vyhliadnutú.
Je pre teba prekvapením informácia, že sa tvoje meno objavilo medzi športovcami, z ktorého sa bude vyberať Športovec roka Prešovského samosprávneho kraja?
Áno, som veľmi milo prekvapený, že ma nominovali. V Prešovskom kraji je veľa úspešných a talentovaných športovcov. Som rád, že môžem byť medzi nimi.