vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition
Soňa Kolcunová, HASTAG: Tibor Helmeczi už roky aktívne súťaží na kulturistických súťažiach v rámci men’s physique. Postupne sa vypracoval na jedno z najzvučnejších mien tejto kategórie a získal aj status profesionálneho športovca. Napriek tomu sa trénerstvu a súťaženiu venuje len popri práci chirurgického asistenta v nemocnici. Málokto tuší, že sa stihol zúčastniť aj maďarskej verzie Love Islandu. Napriek desiatkam tisícom sledovateľov na sociálnych sieťach sa za influencera nepovažuje a svoju prácu by za fotenie na sociálne siete určite nevymenil. V rozhovore nám prezradil, čo považuje za základ úspechu pri cvičení a ako súťaženie ovplyvnilo jeho život.
Kedy a prečo si sa začal venovať cvičeniu v posilňovni? Venoval si sa nejakým športom aj v minulosti?
Tomuto športu som sa začal venovať, pretože som bol veľmi tenký. V minulosti som hral futbal a pri mojej výške 194 centimetrov som vážil 88 kilogramov. To bolo dosť málo a chcel som trochu nabrať svaly, aby som vyhral každý súboj o loptu. Podarilo sa mi to, o rok som už vážil 95 kíl a začalo sa mi to páčiť. Vtedy sme spolu s kamarátom chodili cvičiť do „pivníc“, kde boli staré stroje, kotúče, činky, jednoručky. Všade bol prach a na stenách plagáty kulturistov, no dodnes počujem, ako tam cinkali činky a cítim, ako voňalo železo. Aj v dnešnej dobe si v takejto posilňovni rád zacvičím, lebo sa vďaka tomu trochu vrátim v čase. Tam som sa do tohto športu zamiloval.
Spomínaš si na konkrétny moment, kedy si sa rozhodol, že sa chceš postaviť na súťažné pódium? Alebo si nad tým rozmýšľal dlhšie?
Cvičil som už viac ako 5 rokov a vážil som skoro 100 kíl, no stále som hral futbal. Vtedy som sa ani neodvážil snívať o tom, že raz budem stáť na pódiu. To bolo ešte v roku 2014 a existoval len „tvrdý bodybuilding“ – kulturistika. Kategórie, v ktorých dnes súťažím, a teda men’s physique a classic physique, ešte neexistovali.
Pár ľudí mi povedalo, že na to mám talent a možno by som mohol súťažiť, ale ja som sa ešte nepovažoval za dosť dobrého. Chodil som na Spartan Race alebo do súťaží silákov a párkrát som vyhral medailu. Moja mamka ma v tomto veľmi povzbudzovala. Chcela, aby som súťažil aj v kulturistike a so všetkým mi pomáhala. V roku 2015 mamka náhle zomrela a vtedy som sa rozhodol, že chcem súťažiť.
Spomínal si, že súťažíš v kategórii men’s physique, ktorá by mala byť najmenej „osvalenou“ mužskou kategóriou. Nikdy ťa nelákalo stať sa tým tvrdým bodybuilderom?
Práve v roku 2015 som sa dopočul, že aj na Slovensku je nová kategória men’s physique. Prezeral som si fotky a zozbieral čo najviac informácií o tejto kategórii. Vedel som, že tam patrím najviac. Kulturistika je síce v tomto športe vrchol, ale nie každý chce byť kulturista. Hlavne, keď je niekto taký vysoký ako ja. Mne sedí práve men’s physique, hoci táto kategória sa veľmi rýchlo vyvíja. Kto vyhrával v roku 2016, by sa dnes nezmestil ani medzi najlepších šesť.
Kulturistika je dnes už úplne inde, ako si ju pamätáme z rokov 1970 až 2000. Tí klasickí a estetickí kulturisti žili práve v tejto dobe, dnes chce byť každý čo najväčší. Mne sa napríklad viac páči víťaz Mr. Olympia Classic Physique, Chris Bumstead, alebo jedna z najväčších hviezd kulturistiky v USA, Nick Walker. Samozrejme, každý na to môže mať vlastný názor.
Spomínaš si ešte na svoju prvú súťaž?
Prvýkrát som súťažil v roku 2016 a skončil som predposledný. Bol som ale neskutočne vďačný a šťastný, že aj chlapcovi z malého mesta, ako som ja, sa to podarilo celé absolvovať.
Z akej súťaže máš najkrajšie spomienky?
Vďaka tomuto športu neskutočne pekné spomienky a veľa zážitkov. Prvú medailu som získal v roku 2017 na Majstrovstvách Slovenska, kde som sa stal vicemajstrom, a to je krásna spomienka. Tiež prvé víťazstvo v roku 2018, alebo spoločné fotenie s dnes už legendárnym Michalom Križánkom v Ostrave. Krížo si to možno ani nepamätá, ale ja som sa ešte niekoľko dní radoval ako malé dieťa, že som zažil spoločné fotenie. Skvelý pocit bol vyhrať aj PRO kartu a dostať sa medzi profesionálnych pretekárov, čo sa mi podarilo v roku 2021 v Macedónsku.
.jpg)
Aký pocit bol dosiahnuť túto métu a stať sa profíkom v tom, čo robíš?
Súťaž v Skopje bola pre mňa nezabudnuteľná. Tam som sa po prvýkrát cítil, že som športovec. Každý bol ku mne veľmi milý, chceli sa so mnou fotiť a organizátori si naozaj vážili každého, kto na súťaž prišiel. Úprimne, nemohol som uveriť tomu, že som vyhral. Asi pol hodiny som na izbe so sestrou a kamarátom plakal a to sú chvíle, ktoré vie priniesť len šport. Cvičiť som začínal v pivnici a dostal som sa až medzi profíkov. To je neuveriteľné.
Okrem toho si aj osobným trénerom. Čo ťa k tomu priviedlo?
S trénerstvom som začal v roku 2015, ale viedol som iba funkčné tréningy a skupinové tréningy BootCamp, na ktoré som si spravil kurz. Cvičil som v tej dobe už pár rokov, ale nemal som ešte toľko skúseností, aby som bol hneď aj osobný fitness tréner. O rok neskôr v meste otvorili fitness centrum a majiteľka tam hľadala trénerov. Niekde započula moje meno a oslovila ma a tak som začal pracovať aj ako osobný tréner.
Plné znenie článku nájdete na projekte HASTAG.
