Narodený: 19. 11. 1966
Hmotnosť:
súťažná – 110 kg
mimo súťažná – 122 kg
Výška: 175 cm
Maximálne miery:
obvod paže – 56 cm
obvod hrudníka – 145 cm
obvod stehna – 80 cm
obvod lýtka – 52 cm
obvod pásu na súťaži – 85 cm
Dosiahnuté výsledky:
1993 - Majster Európy v kategórii do 90 kg
1994 - 4. miesto na MS v kategórii do 90 kg
1996 - 5. miesto na MS v kategórii nad 90 kg
2000 - 3. miesto na ME v kategórii nad 90 kg
2000 - 4. miesto v kategórii do 90 kg
2001 - 3. miesto na ME v kategórii nad 90 kg
2001 – víťaz Svetových hier
2004 – Majster sveta v kategórii, absolútny víťaz
Ak ma pamäť neklame, Olegasa som prvý krát začal registrovať až v roku 2001. Nie, nebolo to preto, že dovtedy bol absolútne neznámym kulturistom, ale práve v tom roku sa zúčastnil Svetových hier v Akite, kde súťažili aj naši borci. Po ich návrate na Slovensko sme sa niekoľkokrát stretli a keď som sa ich pýtal, kto mal na súťaži najlepšiu formu, odpoveď bola jednoznačná:“Žuras!“ Olegas sa za jednu sezónu skutočne dokázal extrémne zlepšiť (jeden rok mu postačoval na to, aby prešiel z kategórie do 90 kg o kategóriu vyššie, navyše jeho súťažná hmotnosť bola 102 kg – o rovných 12 kg viac ako pred rokom), neuveriteľne nabral na svalovej hmote a spracoval ju do obdivuhodnej tvrdosti. Na jeho formu (alebo skôr na pravidlá hry platné v Akite) doplatil Števo Havlík – súťažil s gigantmi v jednej kategórii nad 80 kg a tak sa na pódiu stretol nielen so Žurasom, ale aj s Procenkom a Scheuom (4. miesto v takejto konkurencii nie je zlé, ale z Akity máme aj zlato Igora Kočiša a striebro Jura Vrábela).
O tri roky neskôr, krátko po pre nás úspešných ME v Budapešti mi priatelia z Litvy poslali e-mail: „Organizujeme dve komerčné súťaže, absolútnej v kulturistike mužov a v bodyfitness žien Grand Prix Vilnius a Grand Prix Druskinikai. Sú tam dobré finančné odmeny (na komerčných súťažiach organizovaných za našimi východnými hranicami víťaz môže získať aj niekoľko tisíc dolárov), ak má niekto od vás záujem súťažiť, radi ho privítame.“ V Litve som už bol zhruba pred rokom, cestu do Vilniusu som dokonale poznal a dobre som vedel, do čoho pôjdeme – Litevci sú pohostinní, pozorní a aj teraz tomu nebolo inak. Hviezdami obidvoch súťaží boli Ukrajinec Belousov a Bielorus Šabuňa (bolo zážitkom vidieť Alexeja Šabuňu, ktorý dokázal na bankete pojesť kopy rýb v slanom náleve so zeleninovým šalátom a pritom sa mu na druhý deň forma akýmsi zázrakom nezhoršila), ktorému po víťazstve vo Vilniuse prišiel pogratulovať práve Žuras. Prehodili sme pár slov a obidvaja sme určite netušili, že o pol roka neskôr, na MS v Moskve bude práve Olegas tou najväčšou hviezdou – stal sa absolútnym víťazom celých majstrovstiev po ktorých poskytol novinárom viacero rozhovorov, zúčastnil sa niekoľkých zaujímavých on-line chatov.
Povedz mi Olegas, ako si sa dostal ku kulturistike? Prečo práve kulturistika sa stala tvojim vyvoleným športom?
Ak si myslíš, že moja cesta ku kulturistike bola priama, mýliš sa. Už ako malý chlapec som najprv hrával futbal, keď som povyrástol upútal ma box, ktorému som sa celkom úspešne venoval asi 3 a pol roka. Poctivo som trénoval, ale tréner mi povedal – ak chceš byť úplne na vrchole, musíš zosilnieť. Skúsil som trénovať s činkami a ... zapáčilo sa mi to. Dokonca tak, že po mesiaci som prestal s boxom a naplno som sa venoval už len kulturistike.
Úspechy? Určite mojich päť titulov juniorského majstra Litvy z rokov 1988 až 1992.
A čo tak výsledok, na ktorý si najviac hrdý?
No v súčasnosti je to určite titul absolútneho majstra sveta z Moskvy, pretože z môjho pohľadu to bol najlepšie obsadený svetový šampionát za posledných 5, možno aj 10 rokov. Boli tu vynikajúco pripravení Rusi a v mojej kategórii Bielorus Šabuňa, krajan Pocius extrémne dobre pripravený Poliak Slodkievič (v máji 2004 vyhral na ME najťažšiu kategóriu kde bol najlepšie pripraveným pretekárom celého šampionátu) . Škoda, veľká škoda, že na majstrovstvá sveta prestali chodiť Američania, bolo by zaujímavé stretnúť sa s nimi na jednom pódiu.
V časoch Sovietskeho zväzu tzv. pobaltská kulturistická škola udával tón kulturistike v celom našom regióne. No v súčasnosti sa mi zdá, že v Litve kulturistika upadá, najlepší kulturisti odchádzajú za lepšími podmienkami do Moskvy.
Je to tak! Kulturistika je extrémne náročná na financie – kto ich má, môže napredovať, kto nie, stagnuje. Aj ja som musel hľadať riešenie, pretože u nás doma vždy na prvom mieste boli olympijské športy, presnejšie basketbal. Výsledok? Odišiel som do Ruska, tu pôsobím, tu trénujem, tu si organizujem život. A pokiaľ viem, podobne postupujú aj niektorí ďalší kulturisti aj z iných postsovietskych krajín.
Zaujíma ma, prečo si tak dlho nesúťažil?
Príčina je jednoduchá – zranenie bicepsu v roku 2001. Podstúpil som operáciu, ktorá našťastie dopadla dobre a jedinou pamiatkou na ňu je takmer 10 cm dlhá jazva. Iné problémy našťastie nemám. A ak som sa chcel dostať opäť do formy, musel som sa doliečiť a na to bol potrebný čas.
Kde si našiel motiváciu k návratu na súťažné pódiá? Veď ty si už v takom veku, kedy mnohí rozmýšľajú viac o trénerskej činnosti a nie nad súťažami.
Motivácia bola jednoduchá – chcel som dokázať najmä sebe samému, že ešte nepatrím do starého železa, že aj napriek zraneniu dokážem sa pripraviť tak, aby moji súperi mali zom mňa strach. A čo sa veku týka – nepodstatný. Pozri sa podrobne do štatistík – väčšina kulturistov svoje najlepšie výsledky dosahuje až po tridsiatke.
Čo myslíš, dokedy ešte budeš napredovať, zlepšovať sa?
(smiech) Aj po štyridsiatke! Dúfam ... Všetko bude záležať na mne – ak budem mať dostatočne silnú vôľu, chuť trénovať, prispôsobiť celý môj život jednému cieľu. Ak nie, nepomôžu žiadne peniaze. Človek najprv musí chcieť.
Viem, že v roku 2000 si na MS súťažil v kategórii do 90 kg. Pre mňa je naozaj nepochopiteľné, ako si sa dokázal pri svoje svalovej hmote, veľkosti „vtlačiť“ do tejto kategórii.
Myslím, že už od roku 1994 sa moja súťažná hmotnosť pohybovala medzi 93-95 kg a ja som pravidelne súťažil v najťažšej kategórii. Rok 2000 bol ale špecifický – MS sa konali už v jari, iba dva týždne po ME, na ktorých som mal 94 kg. Súťažiť na MS som neplánoval, ale pri návrate domov ma presvedčili, aby som to vyskúšal, ale v nižšej kategórií. Zhadzoval som viac ako 6 kg, bolo to extrémne náročné, ale už po príchode do Malajzii som vedel, že 90-ka už dávno nie je mojou kategóriou.
Počul som, že pred MS v Moskve si niekoľkokrát prehlásil, že jedine 1. miesto budeš považovať za úspech. Je to pravda?
Je. Na 99% som veril, že mám šancu zvíťaziť. Pripravoval som sa tak, aby som na pódiu bol o hlavu lepší od súperov, aby rozhodcovia nepochybovali o tom, kto má byť víťazom. Podarilo sa to!
Mnohí špekulujú, rozmýšľajú, ako sa ti podarilo za tak krátky čas nabrať toľko kvalitnej svalovej hmoty. Poznáš snáď nejaké tajomstvá v tréningu, alebo v diéte?
Myslí, že špekulácie nie sú na mieste. Mal som dostatok času na prípravu, financií a tajomstvá? Pevný denný režim, pravidelný príjem doplnkov výživy v dostatočnom množstve, tvrdý tréning.
Spomenul si tvrdý tréning, no počul som, že ty si zástanca sérií s nízkymi záťažami s vysokým počtom opakovaní. Chceš ma presvedčiť, že takému tréningu vďačíš aj za absolútne špičkový rozvoj svalstva nôh?
Presne, to je môj spôsob tréningu nôh. Postupom času som prišiel na to, že moje stehná napredujú nie pri sériách s extrémne ťažkými záťažami v ktorých urobím iba niekoľko opakovaní. Experimentoval som a prišiel som na spôsob – ak drepy, tak 4 série, 20 opakovaní a 150 kg na činke. Nie viac, ani menej.
Dobre, poďme si pohovoriť o mojom tréningu. Ako vyzerá?
1 .deň – hrudník, brucho, lýtka
2. deň – chrbát, brucho
3. deň – voľno
4. deň – plecia, lýtka
5. deň – biceps, triceps, brucho
6. deň – stehná
7. deň – voľno
Samozrejme, aj ja som chcel mať masívne paže, veľké bicepsy a tricepsy. Skúšal som, experimentoval a časom som prišiel na to, že v mojom prípade najlepšie výsledky prinášajú tie cvičenia a taký počet opakovaní, ktorý mi zručí maximálnu svalovú napumpovanosť. Čím viac krvi natlačím do mojich svalov, tým lepšie pre ich rast.
Biceps:
1.Biceps v stoji s veľkou činkou 4x12
2. superséria
- Biceps na Scottovej lavici 3x10
- Biceps v stoji s jednoručnými činkami 3x10
3. Biceps jednoručkou s oporou o šikmú lavici 2x
- tomto prípade v jednej sérii 2-3x znížim používanú záťaž; napr. 24 kg x 10 opakovaní, 20 kg x 6 opakovaní, 16 kg x 5 opakovaní – to bola jedna séria
Triceps:
1.Tricepsový tlak v ľahu na lavici s úzkym úchopom 4x12
2. superséria
- Triceps kladka nadhmatom 3x10-12
- Triceps kladka podhmatom 3x10-12
3. Francúzky zhyb v sede s jednoručkou 3x12
Myslíš si, že si už dosiahol vrchol svalového rozvoja?
Možno sa ti to tak zdá, ale ja som stále nespokojný. Neznášam stagnáciu, nebudem protestovať ak naberiem ešte takých 6-7 kg kvalitnej svalovej hmoty.
Skús zoradiť podľa dôležitosti za sebou nasledujúce podmienky, ktoré rozhodujú o konečnom výsledku v kulturistike – správny výber tréningu, tréningových metód a postupov; strava; regenerácia; farmakológia.
1.strava – rozhoduje nielen koľko toho zješ, ale aj skladba stravy, presný príjem bielkovín, uhľohydrátov, doplnkov výživy
2. farmakológia a doplnky zlepšujúce regeneráciu – k tomu snáď netreba nič viac dodávať,
3.správne zvolený tréning
Čo myslíš, môžu kulturisti dosahovať seriózne výsledkz bez farmakologickej pomoci?
Myslím si, že nielen v kulturistike, ale aj v ďalších športoch, kde sa hodnotia a oceňujú iba maximálne výkony už dávno nie je tajomstvom, že bez rozumnej aplikácie farmakologických doplnkov nie je možné napredovať. Každý však aplikáciu týchto prostriedkov tají, nepriznáva sa k nej z pochopiteľných dôvodov – v niektorých športových federáciách sa otvorene bojuje s dopingom, no doping napriek tomu je každodennou realitou. Aj vo federácii IFBB, o ktorej sa vie, že ako jediná kulturistická federácia organizuje medzi amatérmi antidopingové testy. Komu to vyhovuje, resp. vie sa prispôsobiť – ostáva, komu nie – odchádza do iných federácií, ktoré sú ale v porovnaní s IFBB menej významné. A tí najlepší sa snažia vstúpiť medzi profesionálov, kde sa dopingové testy nerobia.
Spomenul si profesionálov. Neuvažuješ o tejto ceste?
Medzi profesionálov som mohol vstúpiť už po roku 2001, no kvôli zraneniu som túto možnosť nevyužil napriek tomu, že som už mal pozvanie na „Arnold Classic“. A v súčasnosti? Čakať na chvíľu, kedy ma rozhodcovia už nebudú prehliadať, kedy ma posunú na Grand Prix do päťky? Uvidím ...
