Nie je tajomstvom, že ak máte dokonalý prehľad o najnovších trendoch v aplikácii doplnkov výživy, farmakologických látok (nie, nie ... teraz nemám na mysli tie zo skupiny dopingových), prípadne ak máte za sebou trénerské úspechy na poli kulturistiky, máte vysokú šancu na spoluprácu aj so športovcami z iných športových disciplín. Aj tých z kategórie olympijských, kde sa často pohybujú neporovnateľne vyššie sumy peňazí, ako v kulturistike. Myslím, že nikto z nás nepochybuje o tom, že konečný výsledok už neovplyvňuje iba klasická strava a tréning, ale existuje celý rad ďalších postupov, ktoré dokážu výkon podstatne zvýšiť. Nielen nepovolených, ale aj povolených, ktoré by ste na dopingovej listine hľadali márne. Je preto pre mňa nepochopiteľné, prečo povedzme hokejisti, futbalisti, alebo aj tenisti (počuli ste už o „našej“ poslednej tenisovej afére?), ktorých finančné odmeny sú priamo závislé na podávaných výkonoch spravidla nič ... nie, nie, teraz som až veľmi kritický ... povedzme veľmi málo investujú do doplnkov výživy a pritom za zlomok z toho čo zarábajú si môžu zabezpečiť dlhodobo špičkovú výkonnosť. Alebo prečo neoslovia niekoho, kto do „toho naozaj vidí“. V každej krajine pravdepodobne pôsobí jeden, alebo aj niekoľko uznávaných odborníkov, ktorí na športovca nehľadia iba očami lekára snažiaceho sa liečiť jeho momentálne zdravotné problémy (prípadne im predchádzať), ale hľadajú spôsoby, ako mu spomínanú výkonnosť výrazne zvýšiť. V Bielorusku takýmto odborníkom nepochybne je Dr. Arkadij Kirilov, ktorého kulturistická minulosť (niekto ju označuje aj ako "temná") mnohých zrejme neprekvapí. Oveľa väčším prekvapením snáď bude skutočnosť, že má „pod prstom“ väčšinu špičkových bieloruských športovcov, vrátane medajlistov z Olympiády, majstrovstiev sveta alebo Európy. Bežcov, skokanov, hokejistov ... a pochopiteľne aj kulturistov.
Arkadij Pavlovič, ako ste sa dostali ku kulturistike?
Na vysokej škole. Na medicíne. S kamarátmi sme chodili spoločne trénovať a z času na čas sa ozval niekto s prosbou o konzultáciu. Neodmietal som a tak počet konzultácií sa zvyšoval a čo je potešiteľné, zvyšovala sa aj výkonnosť tých, ktorým som radil. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov pôsobili v Bielorusku kulturisti, ktorých sa obávali súperi z celého ZSSR. A určite si teraz spomenie iba málo kto na nášho Nikolaja Šilu, ktorý sa stal prvým majstrom Európy spomedzi sovietskych kulturistov.
Aj jemu ste radili?
Samozrejme. Od roku 1972 do roku 1992 sme spoločne s trénerom Valerijom Biziukom tvorili trénerský pár – on mal na starosti tréning, ja výživu a suplementáciu. Neskôr väčšina z tých, ktorí tvorili reprezentačný základ, sa viac zaoberala biznisom, ako tréningom, niektorí emigrovali do USA, do krajín Afriky a ja som jednoducho stratil motiváciu. V Bielorusku nebol výnimočný kulturistický talent, nebolo komu venovať svoj čas a energiu. Viem, viem, teraz je tu Alexej Šabuňa ... ten má neuveriteľné predpoklady stať sa najlepším svetovým amatérskym kulturistom.
V čom spočívala vaša pomoc?
Mal som na starosti výživu, doplnky výživy a farmakológiu. V princípe, každý, kto sa venuje športovej činnosti na špičkovej úrovni musí hľadať spôsob, ako urýchliť regeneráciu, vyvarovať sa stavom pretrénovania a dosiahnuť stabilizáciu výkonnosti. V kulturistike je rozhodujúca výživa, predsúťažná diéta a ak sa tu niečo pokazí, napráva sa to veľmi ťažko. Napriek tomu, že v Bielorusku sa prvá kulturistická súťaž uskutočnila už v roku 1963, aj o 20 rokov neskôr sa často využívali zastaralé postupy, ktoré boli už dávno prekonané. My s Biziukom sme sa snažili presadiť nový pohľad na prípravu špičkových kulturistov, Všeobecne usudzovalo, že iba vysokými dávkami AAS môžu dosiahnúť dostatočný rozvoj svalovej hmoty ... my sme boli oponentmi takýchto názorov.
Skúste si spomenúť, čo využívali kulturisti na rozhraní 70. a 80. rokov. Boli to už látky zo skupiny AAS, alebo iba klasický Riboxin?
Riboxin sme nemali, ten sa objavil o niečo neskôr, ale využívali sme methiluracil, kalium orotat a spomínam si na Nerobol aj náš Methandrostenolon. Teraz sa to zdá byť neuveriteľné, ale v 70.rokoch, sa v kulturistike dopingové testy nekonali, takže sa aplikovalo veľa látok, z ktorých sa niektoré neskôr objavili aj na dopingovej listine.
A aká bola dostupnosť týchto látok?
Bezproblémová! AAS sme si kupovali priamo z lekárne a za pár kopejok. Musím povedať, že AAS sme objavili neskôr a to aj preto, lebo nám chýbali potrebné znalosti. Nemali sme prístup k informáciám, ktoré boli v tom čase dostupné iba vybranej skupine špecialistov. Títo mali na starosti farmakologickú podporu našich elitných športovcov. My sme na všetko prichádzali iba metódou pokus-omyl, no občas sa nám podarilo získať od spomínaných špecialistov informáciu, ktorú sme mohli ďalej použiť. Musíte si uvedomiť, že v časoch Sovietskeho zväzu akákoľvek myšlienka na rozvoj vlastného tela, len tak pre radosť, pre dobrý pocit bola absolútne neprípustná. Aj preto sa kulturistika spočiatku schovávala pod prijateľnejším názvom – atletičeskaja gymnastika.
Z čoho ste čerpali informácie?
Z poľských časopisov. K inému sme prístup nemali.
Koho z kulturistov, s ktorými ste spolupracovali považujete za najlepšieho?
Genetickým talentom bol určite Nikola Šula, ale vynikajúci boli aj ďalší kulturisti, ktorí dosahovali úspechy väčšinou iba na súťažiach organizovaných v ZSSR. Spomínam si ešte na jedného – Nikolaj Grišakov. On sa spoločne s vtedajšou sovietskou kulturistickou špičkou zúčastnil veľkej súťaže medzi kulturistami ZSSR a USA (poznámka - spomíname ho aj v profile Nikolaja Jasinovského).
V súčasnosti sa podieľate na príprave najlepších bieloruských športovcov. Zaujímal by ma váš názor na dopingovú problematiku, na boj s dopingom, ktorý podľa názoru mnohých v súčasnosti zachádza až do extrémov?
Na rovinu? Na antidopingové testy, výskum, vývoj nových metód sa vynakladá neuveriteľné množstvo peňazí. No napriek tomu sa stále objavujú nové a nové informácie o tom, že športovci, ktorí v minulosti boli hodnotení ako „čistí“ v skutočnosti aplikovali niektoré zo zakázaných látok. Objavujú sa úvahy o prehodnotení výsledkov, o overovaní starých vzoriek ... je v tom chaos. Navyše, niektorí športovci „dopovali“ určite neúmyselne – aplikovali dlhé roky farmaceutiká, ktoré sa na dopingovej listine objavili iba pred nedávnom a oni o tom neboli dostatočne informovaní (poznámka – napr. prípady hokejistov, ktorí užívali lieky obmedzujúce vypadávanie vlasov s obsahom látky finasteride). Diváci chcú vidieť extrémne výkony, rekordy, žiadajú si ich aj sponzori takže boj s dopingom je v akomsi začarovanom kruhu. A mnohé rekordy pri súčasných spôsoboch prípravy a postupoch jednoducho ani nie je možné prekonať.
A čo tak začať od nuly. Tak ako to bolo povedzme vo vzpieraní.
To musia riešiť iní, nie my.
Poznámka: Arkadij Kirilov ako špecialista – lekár republikového centra športovej medicíny v Bielorusku, sa podieľal na príprave zrejme najväčšieho prekvapenia Olympijských hier v Aténach Júlie Nesterenkovej, ktorá prekvapujúco vyhrala v behu na 100 m.
23.8.2004 - Bieloruska prerušila hegemóniu Američaniek, ktoré od roku 1984 kraľovali najkratšiemu šprintu
Kráľovnou šprintu sa stala 25-ročná Júlia Nesterenková časom 10,93 s. Bieloruska, za slobodna Borcevičová, prerušila hegemóniu Američaniek, ktoré vládli tejto disciplíne od OH ’84 v Los Angeles (Ashfordová, Griffithová-Joynerová, dvakrát Deversová a Jonesová) a od roku 1928 majú na konte 17 zlatých. Lauryn Williamsová (10,96) sa postarala, aby šprintérska veľmoc nevyšla pred 75-tisíc divákmi na Olympijskom štadióne naprázdno, bronz putuje do Jamajky zásluhou Veroniky Campbellovej (10,97).
Nesterenková, ktorej manžel Dmitrij bol štyristovkárom, v každom zo štyroch štartov absolvovala stovku pod 11 s, dvakrát zlepšila národný rekord. Využila situáciu, že pre dopingové kauzy chýbala majsterka sveta Whiteová, ďalšia Američanka Edwardsová i obhajkyňa Jonesová, ale i Grékyňa Thanouová a v semifinále vypadli favoritky Francúzka Arronová, Američanka Deversová, ako i najstaršia účastníčka 44-ročná Jamajčanka Otteyová a majsterka sveta Ukrajinka Blocková. Dobehla si pre zlato, za ktoré inkasuje doma 60 000 USD. Doterajším jediným jej úspechom bola bronzová medaila z halových MS v Budapešti, predtým bola len v semfinále na ME ’2002 v Mníchove. Vo finále síce nemala najlepší štart, ale mohutným finišom prešpurtovala všetky súperky. Medzi nimi i objav sezóny a druhú šprintérku bielej pleti vo finále Bulharku Lalovovú, tá dobehla štvrtá za 11 s.
23.8.2004 - Lukašenko: Máte u mňa kľúče od bytu
Kráľovnej šprintu Julii Nesterenkovej k senzačnému olympijskému triumfu gratuloval v sobotu v noci šéf výpravy len po telefóne. Z Minska. Bielorusko nemá v Aténach vedúceho delegácie. Ani prezidenta olympijského výboru. Prvého Grécko označilo za personu non grata a odmietlo mu udeliť vstupné víza, druhý sa o to ani nepokúšal.
Druhý je vlastne prvý. V Bielorusku je Aleksander Lukašenko všetkým. Nielen prezidentom republiky - aj prezidentom Bieloruského olympijského výboru.
Svet ho pokladá za posledného diktátora v Európe, on sám seba za najšportovejšieho štátnika na svete. Na svojej internetovej stránke si ako hobby uvádza tenis, korčuľovanie, lyžovanie, hokej a futbal.
Lukašenko za vedúceho bieloruskej výpravy na Hry XXVIII. olympiády nominoval Jurija Sivakova, ministra športu a turistiky. Ibaže ten je na čiernej listine Rady Európy.Sivakov, päťdesiatosemročný generál, bol predtým bieloruským ministrom vnútra. Aj pred prezidentskými voľbami 1999, keď bez stopy zmizlo niekoľko Lukašenkových odporcov. Podľa vyšetrovania predstaviteľa parlamentného zhromaždenia Rady Európy Christosa Purguridesa sa ich odstránenie udialo s vedomím či na príkaz troch vysokých štátnych predstaviteľov - a Sivakov je jeden z nich. Minský spravodajca poľskej Gazety wyborczej tvrdí, že v informácii sa dokonca objavuje svedectvo, podľa ktorého mal Sivakov "katom, ktorí zastrelili opozičníkov", osobne zaobstarať pištoľ.
Lukašenko po voľbách Sivakova najskôr schoval do svojej prezidentskej kancelárie a potom zavolal na post ministra športu a turistiky.Európska únia označila účasť bieloruského ministra na aténskej olympiáde za "absolútne neprijateľnú". S odvolaním sa na to mu Gréci týždeň pred otvorením hier odmietli vydať vstupné víza.Bielorusi s protestom u vedenia Medzinárodného olympijského výboru nepochodili. Podľa ich štátnej agentúry Belta, "politika hrubo vtrhla na športové teritórium" a "čas bol vybratý so zámerom udrieť bolestivejšie, dezorganizovať vedenie športovej delegácie na olympiáde".
S tým si však Bielorusi hravo poradili. Sivakov ostal vo svojom úrade na Korivovej 8/2 v Minsku a operatívne veci podľa jeho telefonických príkazov rieši šéf misie Anatolij Ivanov, inak generálny sekretár NOV.
Keď po pár dňoch čakania prišla prvá zlatá, sám zdvihol telefón. "Tvoja chlapskosť a vôľa po víťazstve vplietla zlatú niť v olivový veniec bieloruských olympionikov," mal podľa minskej tlače povedať džudistovi Igorovi Makarovovi. Zároveň mu oznámil, že práve podpísal dekrét o udelení radu Za osobnú statočnosť a tiež to, že okrem 60-tisíc dolárov dostane kľúče od bytu v ním vybratom meste republiky.Tie mu padnú zvlášť vhod, lebo býva s manželkou a dcérkou v malom jednoizbovom byte.
Makarovov tréner Vladimír Asin, ako píše bieloruské vydanie Komsomolskej pravdy, prežil zlatý deň svojho zverenca - doma. "Povedali mi, že v Aténach nie som potrebný," vysvetlil. Teda doma - v kostole. Strávil tam osem hodín, od jedenástej do siedmej večer.
Šprintérka Nesterenková má na olympiáde svojho trénera-manžela. A pred štartom sa prežehnala.Ráno jej doručili telegram od Lukašenka, v ktorej jej blahoželá a oznamuje, že dostane Rad vlastenectva III. stupňa. O byte sa v ňom nehovorilo.
V Aténach nie je veľa výprav, ktoré vedú ministri - ak je vôbec nejaká. Ale Bielorusi majú odpoveď: Sivakov nie je len minister, ale aj člen výkonného výboru nášho olympijského výboru.Jeho internetová stránka prestala fungovať 9. augusta. Poslednou informáciou na nej je reakcia na grécke rozhodnutie neudeliť Sivakovovi vstupné víza s názvom Nepremyslené riešenie.Staršie informácie si z nej však vytiahnete. Roztomilo pôsobí najmä Lukašenkom podpísané nariadenie o rozdelení povinností jeho vedúcich predstaviteľov. Dvojnásobný prezident má na starosti "všeobecné vedenie", traja viceprezidenti všetko ostatné.
Všetci traja viceprezidenti sú v Aténach. Dvojnásobný prezident a jeho miláčik-minister zasa doma na telefóne.
16.9.2004 - Julia Nesterenková predvlani zhrešila
Senzačná víťazka ženského šprintu na nedávnej olympiáde Julia Nesterenková dopovala. Pred dvoma rokmi jej v Poľsku zistili užitie zakázanej anabolickej látky clenbuterol, ale za pozitívny dopingový test ju Bielorusi nepotrestali. Odhalil to vo varšavskom denníku Tempo renomovaný poľský atletický novinár Maciej Petruczenko.
Dvadsaťpäťročná rodáčka z Brestu mala do tejto jari na 100 m osobný rekord 11,29 s. V lete sa však Julia čarovne zlepšila takmer o štyri desatiny: olympijské semifinále zabehla za 10,92. Vo finále Nesterenková časom o stotinku slabším prerušila dvadsaťročnú sériu triumfov Američaniek. "Verím v Boha - videl moje úsilie a pomohol mi," vyhlásila Bieloruska v Aténach.
"Nevedno, ako sa málo známej bieloruskej šprintérke podarilo na olympiáde zdolať rýchlonohé Jamajčanky, ale je absolútne isté, že dva roky predtým jej v Poľsku zistili zakázaný doping," napísal Petruczenko v článku Tajomný pohon. Nesterenková ešte pod dievčenským menom Barcevičová hosťovala 25. mája 2002 za klub AZS Biala Podlaska v poľskej lige. Body, ktoré získala za víťazstvo na 100 m za 11,39, však klubu dodatočne odňali. Bieloruska mala totiž pozitívny dopingový test na clenbuterol, anabolický steroid, ktorý svojho času zistili aj nemeckej šprintérskej hviezde Katrin Krabbeovej.
"My sme vyčerpali možnosti tým, že sme jej zakázali štartovať na našom území," tvrdí šéfka poľskej atletiky Irena Szewinska. Dištanc jej mal udeliť Bieloruský atletický zväz - ale odmietol. Podľa Dariusza Blachnia, sekretára Poľského antidopingového výboru, z Minska poslali do Varšavy vyjadrenie, že atlétka dostala pred štartom lieky na bližšie necharakterizovanú chorobu, a tým prípad uzavreli.
Šéf svetovej atletiky Lamine Diack sa o tom dozvedel až v nedeľu v Berlíne od poľských novinárov. "Ak boli antidopingové analýzy uskutočnené v zhode s procedúrou, môže to byť dôvod na disciplinárne konanie. V oblasti dopingu sa skončili žarty," cituje jeho slová denník Przeglad Sportowy. "Nemienim tolerovať akékoľvek priestupky, bez ohľadu na to, z akej krajiny je atlét, ktorý sa previnil."
O Nesterenkovej utajenom dopingu v utorok informovali už aj svetové agentúry. Bieloruske však pravdepodobne neodoberú zlatú olympijskú medailu. Ba asi ju ani nepotrestajú. Varšavské laboratórium, v ktorom jej vzorku analyzovali, totiž nemá oficiálny certifikát Svetovej antidopingovej agentúry. Už tri roky sa oň uchádza a Poliaci sa nádejajú, že ho dostane v rozpätí mesiaca.
Podľa denníka Tempo je B-vzorka bieloruskej šprintérky z leta 2002 zachovaná a kedykoľvek ju možno podrobiť analýze v ktoromkoľvek z troch desiatok akreditovaných laboratórií. "Naše predpisy vyžadujú, aby boli obe analýzy vykonané v akreditovaných laboratóriách. Inak nie je možné prípad rozbaliť," vyhlásil však hovorca Medzinárodnej atletickej federácie Nick Davies pre agentúru SID.
Svetová federácia je v boji proti dopingu málo vieryhodná, tvrdia poľské médiá. Pripomínajú, že pred časom ututlala dopingové prípady dvoch atletických hviezd - Merlene Otteyovej a Javiera Sotomayora. Navyše, dodáva Tempo, generálny sekretár IAAF Maďar István Gyulai ako jediný dodnes bráni svojho krajana diskára Roberta Fazekasa, ktorého po zisku zlatej olympijskej medaily nachytali pri podvode.
V Aténach diskvalifikovali troch atletických olympijských šampiónov: okrem Fazekasa ešte jeho krajana kladivára Annusa a ruskú guliarku Korženenkovú. Bieloruskú šprintérku Nesterenkovú asi nestihne ich osud, ale poľské zistenie ju k nim priraďuje. Vydáva tiež svedectvo o postoji k dopingu v Bielorusku, kde národnému olympijskému výboru šéfuje sám prezident krajiny Aleksander Lukašenko.
