Rok 2002 bol pre mnohých kulturistov rokom osobných pohrôm. Pýtate sa prečo? Na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta prísni antidopingoví komisári odhalili viac ako 30 dopingových prípadov a medzi nimi bolo aj niekoľko špičkových kulturistov z krajín bývalého Východného bloku – Rusov, Poliakov aj Ukrajincov. Meno Aleksandr Belous som si zapamätal práve kvôli dopingu a pravdu povediac, v nasledujúcich mesiacoch som sa s nim stretával pomerne často – najprv na „komerčeskej“ Mr. Baltik v Litve, kde štartoval aj napriek tomu, že mu IFBB udelila stop na dva roky (za našou východnou hranicou si to vysvetlili po svojom – nemôže súťažiť na medzinárodných súťažiach, ale na „našich“ súťažiach to neplatí), o niečo neskôr som fotografoval fitnessku Mariu Bilinskuju, ktorá mi prezradila, že je Belousova životná partnerka. A keď som ukázal Aleksandrove fotografie kamarátom, všetci nechápali, ako dokázal nalepiť toľko svalovej hmoty na tak malú výšku. A ich najčastejšou otázkou bolo – čo je zač ten Belous? Čo o ňom vieš? Niečo o ňom viem ...
Saša, na Ukrajine aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si dostatočne známym kulturistom, ale u nás ťa mnoho ľudí nepozná. Skús sa nám v krátkosti predstaviť ...
Začnem od začiatku ... kulturistike sa venujem od roku 1995, od svojich 17. rokov a tak ako mnoho mojich súperov, aj ja mám za sebou bohatú športovú minulosť. Venoval som sa plávaniu, atletike a niekoľko rokov pred kulturistikou aj zápaseniu. Ako zápasník som pravidelne trénoval so železom a tento tréning sa mi pozdával oveľa viac ... kulturisti mali v porovnaní so zápasníkmi viac svalovej hmoty a to sa mi ako mladému chlapcovi páčilo. Už po roku tréningu, v roku 1996 som sa zúčastnil svojej prvej súťaže – majstrovstiev Ukrajiny, kde som skončil na 2. mieste v kategórii do 65 kg. Tu som sa prakticky po prvý krát stretol s kulturistami, ktorí mali veľkú, masívnu hmotu a tak som sa pýtal – na tréning, stravu, doplnky ... zhromažďoval som všetky informácie, ktoré by mi mohli pomôcť. Aj ja som chcel mať veľa svalovej hmoty, aj ja som chcel na pódiu vyzerať obrovský tak, ako borci vo vyšších hmotnostných kategóriách a tak som trénoval, trénoval, trénoval ...
A jedol ...
Samozrejme, tréning bez kvalitnej stravy ... to nedáva zmysel. V roku 1997 som súťažil už v 70-ke (skončil som na 4. mieste) a v roku 1998 v 75-ke, kde som získal prvý krát ukrajinský titul. O rok neskôr som s opäť zlepšil – vyhral som kategóriu do 80 kg, ale čo ma potešilo oveľa viac, stal som sa absolútnym víťazom ukrajinských majstrovstiev. Dokázal som rovnocenne súťažiť s kulturistami podstatne ťažšími ako ja, navyše som ich s prehľadom porazil.
A medzinárodných súťaží si sa ešte nezúčastňoval? Európa alebo svet ťa nelákali?
Ale áno ... čo by nie! Majstrovstiev sveta som sa zúčastnil už v roku 1999, ale 12.miesto v 80-ke nepovažujem za úspech. O rok neskôr som sa bol aj na Európe, ale skončil som tu až na 5. mieste. Medajlu z ME som získal až v roku 2001 – striebornú v kategórii do 80 kg a o rok neskôr aj zlatú, v 90-ke. Mimochodom rok 2002 bol pre mňa mimoriadne úspešný – okrem ME som sa stal aj majstrom sveta v 80-ke.
Ak si dobre pamätám, tam ťa diskvalifikovali za doping. Kde sa stala chyba?
Máš ešte nejakú otázku? O niečo rozumnejšiu? (smiech)
Je mi jasné, že na svoje úspechy si musel nejakú dobu čakať, ale ako sa na teba dívam ... roky driny ti priniesli to, po čom si túžil. Máš široké plecia, masívne paže, veľa svalovej hmoty vďaka ktorej dokážeš poraziť aj borcov z najťažšej kategórie. Videl som to v Litve ...
Hm ... Mr. Baltik 2004? Myslíš Bielorusov Šabuniu, Suška a Poliaka Karpiňského (Karpiňsky krátko pred touto súťažou obsadil na ME 2. miesto v najťažšej kategórii a Šabunia na MS o pol roka neskôr obsadil 3.miesto)? Nezveličuj ... tí na Mr. Baltik neboli v špičkovej forme, tak poraziť ich už nebolo až také ťažké, napriek tomu, že boli oveľa vyšší a ťažší ako ja. Ale o deň neskôr, na Grand Prix Vilnius som už skončil za Šabuniom. Nechápem, ako dokázal vyladiť formu za tých pár hodín ... zmenil sa na nepoznanie. Ale pred dvoma rokmi, po Majstrovstvách sveta na moskovskom „Ironmane“ (Moskovčania už niekoľko rokov organizujú súťaž „Ironman“ bez rozdielu kategórií, kde sa medzi súťažiacich spravidla rozdelí od 20 do 30 tisíc dolárov) sa mi nepodarilo udržať špičkovú formu a skončil som až na 6. mieste. Giganti ma porazili ...
Prezraď mi, čo sa ti osvedčilo pri naberaní veľkej svalovej hmoty?
Spočiatku som postupoval podľa presne zostavených plánov, kde som si určil že z danou hmotnosťou musím urobiť predpísaný počet opakovaní. Samozrejme, snažil som sa v každej sérii zvládnuť čo najväčšie záťaže, váhy boli pre mňa rozhodujúce. Teraz trénujem viac podľa pocitov – moje tréningy už nemajú pevné poradie cvičení, sérií alebo opakovaní, trénujem podľa toho, ako daný sval preciťujem. Niekedy používam série s vysokým počtom opakovaní, inokedy s nízkym, extrémne ťažké záťaže striedam s ľahšími. Stále však trénujem technicky veľmi precízne, v súčasnosti už pre mňa nie je hmotnosť záťaže rozhodujúca.
Nehovor mi, že trénuješ so záťažami, ktoré používajú začiatočníci! (smiech)
Pri tlakoch nohami si naložím až 700 kg, čelné drepy zvládnem so 180 kg činkou, príťahy veľkej činky v predklone k pásu robím so 170 kg. Ukáž mi začiatočníka, ktorý to zvládne.
Ako často trénuješ?
6 krát v týždni, bez ohľadu na obdobie prípravy. Moje tréningy sú krátke, intenzívne.
A čo strava?
3-4 krát klasické jedlo, ktoré dopĺňam niekoľkými nápojmi s vysokým obsahom bielkovín.
Z čoho pozostávajú tvoje klasické jedlá?
Ryža, ovsené vločky, cestoviny, kurča, ryba, vajíčka, teľacie mäso. Sladké a tučné jedlá, alebo potraviny nikdy nejem. Plus aminokyseliny, občas keratín.
A geiner?
Geiner nepoužívam. Je pravdou, že ľudia po ňom ľahko a rýchlo naberú na hmote, bohužiaľ, často na inom mieste, ako chcú (smiech).
Aké máš plány do budúcnosti?
Chcem súťažiť. Na komerčných súťažiach v Rusku, na Ukrajine, v Litve. Časom sa možno opäť objavím aj na majstrovstvách Európy, alebo sveta.
