Dátum narodenia: 13.5.1984
Znamenie: Býk
Výška: 163
Hmotnosť:
- súťažná - 50kg
- mimosúťažná - 53kg
Miery:
- obvod paže
- obvod predlaktia
Dosiahnuté úspechy:
2. miesto MS 2004 – JAR – Durban
3. miesto ME 2004 – Poľsko – Gdynia
1. miesto MSR 2003, 2004, 2005
víťazka SNLP 2004/2005
kontakt: viera.mihokova@atlas.sk
Hovorí sa, že pekné baby nešportujú. Hm, môžete s týmto názorom súhlasiť, alebo nesúhlasiť, ale minimálne v silových športoch je to zrejme pravda. Zabudnite na fitness a skúste mi nájsť v kulturistike, vzpieraní, v powerliftingu, v atletických disciplínách ako hod guľou, oštepom alebo diskom nejakú dievčinu, ktorá by svojou vzhľadom zrýchlila tep väčšiny chlapov. Je ich málo, preto ak sa niekde objavia, vzbudzujú zaslúženú pozornosť. Krása akosi nejde dohromady so silou, ale Vierka Mihoková je výnimkou – verte mi, aj pekné dievčatá sa venujú silovým športom. V jej prípade je to armwrestling.
Ako vyzerala tvoja cesta k armwrestlingu?
K armwrestlingu som sa dostala cez môjho priateľa Tomáša Kissa ... mala som 16, bola som zaľúbená ...
... bola?
Samozrejme, že ešte stále som! Pochopiteľne, že som chcela byť stále s ním. Chodila som za ním aj do posilňovne, kde ma nahovoril, aby som vyskúšala zopár cvikov, ktoré mi mali pomôcť trošku upraviť postavu. Nie, nebolo to so mnou nejaké zlé, ale chlapci, ktorí narábajú so železom vždy vidia na svojich priateľkách nejaké drobnosti, ktoré by sa dali cvičením odstrániť. Takto nezáväzne som trénovala asi rok, dokonca v tomto období som sa zahrávala aj s myšlienkou vyskúšať to na nejakej fitness súťaži. Zlom nastal vo chvíli, keď sa Tomáš začal venovať viac príprave juniorov – armwrestlerov, ktorí za nim pravidelne dochádzali na tréning do Bardejova. V podstate z recesie som si vyskúšala pár tréningových armwrestlingových zápasov a keď Tomáš videl, že juniori mali čo robiť, aby ma porazili, bolo rozhodnuté ... myšlienky na fitness som odsunula bokom a začala som sa cieľavedome pripravovať na armwrestlingové súťaže. V armwrestlingu ani v súčasnosti veľa dievčat nesúťaží a podobne to bolo aj pred tromi-štyrmi rokmi, preto som nahovorila mladšiu sestru Stanku, aby mi na tréningu robila sparinga. Bolo to fajn obdobie, boli sme stále spolu, hecovali sme jedna druhú a veľmi skoro sme zistili, že armwrestling je ten šport, ktorý nám maximálne vyhovuje.
Takže na prvej súťaži ste boli spolu?
No, bolo to zhruba po roku tréningu a máš pravdu, súťažili sme obidve ... v pravej aj ľavej ruke. Súťaž bola v Banskej Štiavnici mojim cieľom bolo vyhrať aspoň jeden zápas. Ak si dobre pamätám, naozaj som vyhrala iba v jednom súboji ... ale bola som spokojná ... spolu so sestrou sme boli najmladšie na súťaži a po tak krátkej príprave som viac čakať ani nemohla. Navyše, na Slovensku máme vytvorené pre dievčatá a ženy v pravej ruke iba dve kategórie - do 60 a nad 60 kilogramov a aj keď som mala menej ako 50 kg, súťažila som so súperkami podstatne ťažšími. V ľavej ruke sa súťaží iba v jednej spoločnej kategórii, pretože tu je súťažiacich podstatne menej ako v ruke pravej. Čo však bolo pre mňa neuveriteľné, Stanku aj mňa vybrali na juniorské majstrovstvá sveta.
Ako dopadli?
Majstrovstvá mali dvojitú príchuť ... mrzelo ma, že som na nich skončila dvakrát na 4. mieste, ale zároveň som sa tešila, že Stanke sa podarilo získať bronzovú medailu. Obidve sme súťažili v kategórii do 49 kg.
Tak to zhrniem ... spolu s mladšou sestrou si bola v jednej kategórii, sestra ťa porazila, ty si ostala bez medaily a nasledujúce dni a týždne ste ďalej spolu trénovali a bývali v jednej detskej izbe. Ako dlho ste sa nerozprávali (obrovský smiech)?
Samozrejme, že ma prehra mrzela, ale nejako mimoriadne som to neprežívala ... takže tichá domácnosť nebola. Zlostilo ma to, ale úspech som jej priala, lebo som vedela aká je ... ona potrebuje hneď na začiatku niečo dosiahnuť, aby sa ubezpečila, že to čo robí, má v jej prípade zmysel. Mňa vie nakopnúť aj neúspech, i keď priznávam, že úspech je oveľa, oveľa príjemnejší. Myslím, že Stanka mala spočiatku dojem, že sa na ňu za utŕženú prehru hnevám, ale nebola to pravda. V danú chvíľu bola lepšia ako ja, ale prehru som jej chcela v budúcnosti oplatiť.
Po dvoch štvrtých miestach na majstrovstvách sveta junioriek si trénovala podstatne tvrdšie a zrejme tvojim cieľom bolo ukázať nielen sestre, že aj ty máš na medailu. Kedy sa ti ju podarilo získať?
Spomínala som, že mňa neúspech dokáže vyburcovať a máš pravdu, trénovala som ešte tvrdšie a pravidelnejšie ako dovtedy. Stanka mi v nasledujúcom období veľmi pomohla, pretože aj keď prestala so súťažným armwrestlingom a viac sa venovala modernému tancu (mimochodom, prebojovala sa medzi 25 najlepších slovenských tanečníkov v súťaží TV JOJ Miliónový tanec), stále bola mojim sparingom. Navyše aj na Slovensku ďalšie dievčatá objavili armwrestling a tak sa zvýšila domáca konkurencia. Tu donedávna bola mojou najväčšou súperkou Katka Tóthová, ktorá prišla prednedávnom tragicky o život pri automobilovej nehode. V roku 2003 som sa nominovala na Majstrovstvá Európy žien, kde som ešte skončila bez medaily, ale o rok neskôr som získala svoju prvú medzinárodnú medailu ... skončila som na 3. mieste v ľavej ruke na Majstrovstvách Európy. V roku 2004 sa mi darilo aj na Majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike, kde som skončila na 2. mieste.
Armwrestling je silovým športom a mnohých by zaujímali tvoje najlepšie silové výkony.
Rovnako dôležitá ako sila je v armwrestlingu aj technika a rýchlosť nástupu. Darmo je niekto silný, ak nepozná vhodnú techniku, prípadne nemá rýchlu reakciu, v armwrestlingu nezvíťazí. Samozrejme aj v armwrestlingu sa venujeme posilňovacím cvičeniam, ale nie je to taký tréning, aký používajú kulturisti alebo powerliftéri. U nás nie je rozhodujúce, koľko zdvihneme ... zvládnutá váha je len orientačným ukazovateľom pri výkonnosti. Navyše niektoré cvičenie vôbec nepoužívame. Preto je ťažké povedať koľko drepnem, keď ja drepy v tréningu nevyužívam, alebo koľko vytlačím v ľahu na rovnej lavici, keď tento cvik pre mňa nie je rozhodujúci. U nás zaťažujeme väčšinou iba paže, plecia, chrbát ... výkony nejako špeciálne neevidujem.
Do rozhovoru vstupuje tréner a partner v jednej osobe - Tomáš Kiss: Viem, že Vierka dokáže zvládnuť niekoľkokrát po sebe bez prestávky šplh na lane bez prírazu ... 7-8 krát je štandard, keď mám zlú náladu, musí to zvládnuť aj 10-11 krát v tesnom slede po sebe. Činky veľmi nevyužíva, ale napríklad v koncentrovanom bicepsovom zhybe s oporou o koleno z uhlu 90 stupňov urobí 5-6 opakovaní s 22 kg činkou a aj s tridsiatkou zvládne 1-2 opakovania. To všetko pri telesnej hmotnosti cca 54-56 kg. Robí aj zhyby na hrazde za hlavou, tu ich zvládne v sérii okolo 10.
Ako vyzerá tvoja obvyklá tréningová príprava, koľko tréningových jednotiek v týždni absolvuješ v posilovni a na armwrestlingovom stole?
V mimosúťažnom období je ten tréning vždy voľnejší, ale ak som v príprave na súťaž, spravidla v pondelok až štvrtok absolvujem silovú prípravu v posilovni, v sobotu ešte niekoľko zápasov v pravej aj ľavej ruke buď so sparingpartnerkou, alebo s juniormi, ktorí u nás tiež trénujú. Voľno mám iba v piatok a v nedeľu. Pre mňa príprava na každú súťaž je sťažená aj tým, že študujem na vysokej škole špecializáciu na telesnú výchovu, kde musím zvládať aj predpísané limity k zápočtom. A je veľmi ťažké zladiť silovú prípravu povedzme s vytrvalostnou prípravou na zápočet v plávaní ...
Nechajú sa chlapci na tréningu tebou poraziť?
Jasne že sa nedajú a aj keď sú zápasy s nimi iba tréningové, niekedy sú dosť tvrdé ... nestáva sa, žeby svoju kožu dali lacno. A ja sa nevzdávam bez boja!
Takže ich dokážeš poraziť?
Dokážem tých, ktorí s pretláčaním začínajú. Tí, ktorý už pretláčajú a trénujú dlhšie porazím len výnimočne ... ak sa už vyčerpali medzi sebou na konci tréningu, ak nestihnú môj štart, alebo ak urobia nejakú chybu a technicky a silovo ich dotlačím. Pre mňa je vždy výhodnejšie tlačiť s pokročilými ako so začiatočníkmi aj kvôli sile ale aj po technickej stránke.
Ako vyzerá tvoj tréning?
V pondelok cvičím chrbát a zápästie, v utorok hrudník a ramienka, streda biceps, triceps, zápästie a vo štvrtok čo príde, ak som sama, väčšinou to robím tak, že sa postavím pred zrkadlo v posilňovni a rozhodnem sa čo idem a ak som s trénerom tak cvičím to čo povie. So všetkého idem po 2, 3 cviky silové. Samozrejme každý tréning si dávam bruško a nohy. V sobotu máme tréningy na stole. Vyzerá to tak, že sa rozcvičíme mimo stola, potom na stole rozhýbeme zápästia predlaktia a celé telo simulovaným tlačením. Po rozcvičke tlačím so sestrou a inými dievčatami, ktoré trénujem. A približne v polovičke tréningu začnem s chlapcami. Buď sa s nimi dohodnem, čo chcem aby urobili, aký pohyb, aby som to vedela správne technicky zvládnuť, alebo len tak štartujem a tlačím silovo.
Aké cvičenia v tréningu využívaš?
Už spomínané zhyby, šplh na lane, sťahovanie kladky k hrudi, príťahy kladky, peck-deck, tlaky na šikmej lavičke, predpažovanie, upažovanie, biceps v stoji, o koleno, na Scottovej lavici, s rovným aj kladivkovým úchopom. Ďalej francúzsky zhyb na triceps, sťahovanie kladky na triceps, ohýbanie zápästie, klopenie zápästie na hornú časť, rôzne vytáčania na kladke (na nácvik techniky „na vrch“, „na spodok“). Tieto cviky obmieňam. Vyberiem si 2 – 3 cviky na každú svalovú partiu a trénujem.
Zaujímalo by ma, ako sa stravuješ, ako vyzerá tvoj jedálny lístok, prípadne aké doplnky výživy využívaš?
Dlhé obdobie som sa v jedle nejako neobmedzovala a jedla som prakticky to, čo naši doma navarili, alebo to, čo bolo v internátnej jedálni. Z doplnkov som aplikovala iba vysobielkovinové proteínové koncentráty, nejaké vitamíny... vždy záleží od financií. Zmena nastala až v roku 2004, kedy som začala využívať doplnky dlhé roky známe v ruskej športovej praxi – methyluracil, kalium orotat a adaptogénne doplnky výživy, čo sa prejavilo na náraste mojej výkonnosti. V tomto roku si musím dávať pozor už aj na hmotnosť, pretože si chcem vyskúšať súťaženie v nižšej hmotnostnej kategórii, preto sa obmedzujem aj v strave.
Si jednou z mála žien v armwrestlingu, ktoré testujú pak extraktov pripravených z adaptogénnych rastlín. Ako pôsobí RAP1 v tvojom prípade?
RAP1 som mala možnosť otestovať si už v minulom roku a v mojom prípade sa prejavuje vo viacerých smeroch ... v prvom rade v období, kedy ho beriem nemávam žiadne svalovky. V minulosti som musela trénovať menej práve preto, že som mávala dva-tri dni po tréningu veľmi nepríjemnú svalovú bolesť ... s RAP1 sa to nestáva. Môžem trénovať tvrdšie, tréningy sú dlhšie, častejšie a aj v sobotu zvládnem viac tréningových zápasov ... jednoducho moje telo vtedy regeneruje podstatne rýchlejšie. RAP1 som užívala aj v diéte, kedy som musela znížiť hmotnosť do kategórie a znášala som ju veľmi dobre ... stačilo ubrať trochu na strave a váha mi klesala bez problémov dole a čo je rozhodujúce, sila mi ostala a zvýšila sa reakčná schopnosť. Pre mnohé dievčatá bude snáď zaujímavý aj špecifický účinok RAP1 vďaka ktorému som musela zmeniť šatník (obrovský smiech)... zdá sa to nepravdepodobné, ale pri jeho aplikácii spoločne s vysokobielkovinovou stravou sa mi výrazne zmenili prsia. Adaptogénne rastliny zrejme majú určitý gonadotrópny účinok, ktorý sa môže prejaviť aj takto.
Do rozhovoru vstupuje tréner a partner v jednej osobe - Tomáš Kiss: Môžem to potvrdiť, naozaj je tam zmena v pevnosti aj veľkosti a postrehol som, že adaptogénne rastliny v jej prípade zlepšujú aj prekreslenie svalstva ... po aplikácii RAP1 je jej telo hutnejšie a určite je pokryté menšou vrstvou tuku.
Máš nejaký zaužívaný postup, rituál, ktorý spravidla opakuješ pred každou súťažou?
V podstate nemám nejaký rituál, ktorý dodržujem na každej súťaži ... ale bez ohľadu na to, či je súťaž na Slovensku, alebo vonku, som vždy strašne nervózna. Ja súťaženie veľmi prežívam a pred prvým zápasom si toho dosť vytrpím. Každú chvíľu utekám na WC, som roztrasená, pochybujem o sebe ak nie je pri mne Tomáš, to je hotové nešťastie. Vyhovuje mi, keď je vždy pri mne, dodáva mi istotu ... aj keď si moju nervozitu vždy najviac odskáče. Prítomnosť Tomáša na súťažiac je aj pragmatická ... vie rozanalizovať súperku, odhadnúť štýl, akým bude tlačiť, poradí mi spôsob, akým ju môže zvládnuť a po zápase mi rozmasíruje zaťažovanú ruku. Armwrestling, najmä ak je v kategórii viac účastníkov, vyčerpáva a vtedy aj obyčajná masáž, hrejivka, alebo teplá prikrývka ruky veľmi pomôže. Šetrí to sily do ďalších súbojov.
Ako vyzerá v deň súťaže tvoja strava? Dokážeš pri tak veľkej nervozite a strese niečo zjesť?
Veľa toho nezjem, skôr pijem viac ako obvykle, v krajnom prípade zjem nejakú energetickú tyčinku a nič viac. Od nervozity mám tak stiahnutý žalúdok, že doňho dostanem iba málo.
Ako prežívaš deň pred súťažou, máš problém so zaspávaním, s trémou?
Nie, nemám. Ľahnem a bez problémov spím ... o to horšie je to potom ráno, keď sa prebudím.
A po súťaži?
Najčastejšie pizza a riadne veľká.
A čo tak alkohol, prípadne iné neresti?
Ešte sa nestalo aby som to po súťaží nejako prehnala s alkoholom, či už dopadla dobre alebo zle. Väčšinou vždy po súťaži odchádzame domov. Ale s partiou sa viem odviazať.
Fajn, povedz mi ešte, aké sú tvoje športové plány na najbližšie obdobie?
Samozrejme, že by bolo fajn, ak by sa mi podarilo získať nejakú ďalšiu medailu na majstrovstvách Európy, alebo sveta ale konkurencia je z roka na rok ťažšia. V jari som bola na akademických majstrovstvách sveta v Moskve, kde v mojej kategórii boli 3-4 Rusky a Ukrajinky, ktoré boli extrémne silné a rýchle. Viac súťažiacich znamená viac zápasov a pri vylučovacom spôsobe boja cesta k medaile určite bude komplikovanejšia ako v minulosti. Vzrastá sebavedomie súťažiacich, získavajú skúsenosti ... viem, že to bude ťažké, ale aj ja snaží zlepšovať sa.
Armwrestling bol dlhé roky jedným z mála silových športov, v ktorom sa nekonali dopingové testy. V tejto sezóne sa dopingové testy po prvý krát konali na Majstrovstvách Slovenska aj Majstrovstvách Európy. Testovali aj teba?
Bola som testovaná na domácom šampionáte, kde testovali víťazov každej kategórie a troch náhodne vyžrebovaných účastníkov. Bol to zážitok ... pre mňa aj pre dopingových komisárov.
Na listinách, ktoré sme museli povinne vypísať, som mala uviesť všetky doplnky výživy, resp. farmaceutické prostriedky, ktoré som užívala a pretože som v tomto období bola chorá, bolo toho požehnane. Napísala som tam všetko, vrátane RAP1 ... názov im veľa nehovoril, ale keď som povedala, čo obsahuje, videla som, že to poznali. A odber vzorky bol minimálne nepríjemný, ale zvládla som to.
Výsledok?
Negatívny ... čo si čakal?
To, že v armwrestlingu sa dlhé roky nerobili dopingové testy bolo tŕňom v oku mnohých povinne testovaných športovcov, ktorí vaše medzinárodné úspechy znižovali tvrdením, že s dopingom sa vám súťaží ... Aký je tvoj názor na dopingovú problematiku?
Samozrejme, že v období, keď sa dopingové testy nekonali, každý mohol aplikovať v podstate všetko. Tam kde nie je kontrola, nemá zmysel hovoriť o dopingových látkach. Situácia sa ale zmenila, už aj u nás je štandardný antidopingový postup a každý musí rátať s tým, že môže byť testovaný. Kedykoľvek, nielen na súťažiach. A myslím, že je každého osobná vec, aký postup zvolí. V prípade, že sa rozhodne pre dopingové látky a ak mu bude dokázané ich zneužívanie, musí počítať z postihom.
Zaujímal by ma prístup okolia k tebe ako k úspešnej športovkyni, ktorá sa venuje netradične silovému športu?
Doma mám absolútnu podporu, rovnako ako u priateľa (výbuch smiechu) a myslím, že už aj v škole ma akceptujú. Nemám síce úľavy, musím zvládnuť všetky predpísané limity tak, ako ostatní ... ale je to už iné, ako keď som začínala. Stane sa síce, že z času na čas padne poznámka na moju silu, prípadne postavu, ktorú niektorí považujú už za svalnatú, ale viem, že je to myslené skôr ako výzva na nejaký slovný súboj. Tie zvládam v pohode a myslím, že armwrestling je športom, v ktorom sa môžu realizovať viaceré, od prírody silovo dobre disponované dievčatá. Stačí zvládnuť základy, naučiť sa nejakú techniku a môžu súťažiť. Máme už kvalifikovaných trénerov, ktorí vedia poradiť, na Slovensku existujú armwrestlingové oddiely ... stačí sa len prihlásiť.
Kto sleduje diskusie na viacerých webových stránkach dá mi za pravdu, že začiatočníci z radov kulturistov, powerlifterov a možno aj z armwrestlingu si myslia, že všetci reprezentanti dostávajú všetko na otvorenej dlani. Myslia si, že zväz im mávnutím čarovného prútika zabezpečí všetko ... sponzorov, financie, výživové doplnky, tréningové rady, úľavy v bežnom živote. Ako je to v tvojom prípade?
V našom športe sa sponzor objaví iba výnimočne a jeho podpora je skôr symbolická ... napriek tomu, ak má niekto chuť ma podporiť, neváhajte (smiech). Teraz vážne ... všetci sme odkázaní v podstate sami na seba, zväz je tu len na to, aby nás prihlásil na medzinárodnú súťaž, prípadne zabezpečil financie na cestovné a pobyt. Časť nákladov si samozrejme musíme hradiť sami a sú stanovené pravidlá, kedy sa preplácajú ... väčšinou je to viazané na dosiahnutie nejakého výrazného úspechu.
Do rozhovoru vstupuje tréner a partner v jednej osobe - Tomáš Kiss: Napriek tomu, že armwrestling je na Slovensku úspešný, stále trpí nedostatkom financií. Aj to je dôvod, prečo cestovanie na súťaž za zväzové peniaze bez dosiahnutia dobrého umiestnenia v našom prípade je nemysliteľné. Je to nespravodlivé, ale 100% cestovných nákladov hradíme iba víťazom v kategórii ... medailistom maximálne 60%, tým, čo sa umiestnia do 6. miesta takých 40-50%. Od štátnych orgánov všetky malé športy dostávajú málo a my nie sme výnimkou. Dokonca vďaka tomu, že u nás Ministerstvo školstva, športu a mládeže zrušilo podporu juniorského športu, aj úspešní juniori si musia podstatnú časť nákladov na súťaže hradiť sami, aj keď sa stále hľadajú spôsoby, ako tým najúspešnejším časť financií preplatiť. Bohužiaľ, u nás si stále nedokážeme športovcov vážiť, verejnosť ich berie skoro ako príživníkov, ktorí sa venujú svojej záľube za „naše“ spoločné peniaze. Ostáva dúfať, že časom sa to zmení.
