Priznávam, nebol som veľmi nadšený z predstavy, že ďalší z kulturistov bude so mnou konzultovať prípravu na súťaže – a nielen preto, že v máji 2006 sme odštartovali projekt EastLabs a ten si vžadoval mimoriadnu pozornosť a veľa, veľa času. Hlavný dôvod bol celkom iný. Nemám rád zodpovednosť. Zodpovednosť za iných! Pomáhať niekomu, radiť mu v príprave, to pre mňa iba málokedy bolo „tu máš tréning, tu máš suplementačný plán a staraj sa sám o seba“. S každým, komu som radil, som si vybudoval silný priateľský vzťah. A keď priateľovi radím, ako má postupovať, vždy si v duchu hovorím, či som nemohol nájsť nejaké iné riešenie. Lepšie. Riešenie, na ktoré som neprišiel vlastnou vinou - len a len preto, že som nemal dostatok znalostí. Bola tu zodpovednosť za výsledok, ktorý však mohla ovplyvni neznalosť. Moja neznalosť. Aj preto, keď niekomu radím, snažím sa „prijímať“ čo možno najviac nových informácií - triedim ich, zvažujem ich využiteľnosť a až keď ich „predžujem“, môžeme si spoločne sadnúť a rozobrať možnosti, ako tieto nové skutočnosti zapracujeme do tréningovej prípravy. Tak to bolo v prípade Jara Horvátha a tak to je aj v prípade Mariána Čambala.
Čím ma Čambal presvedčil? Znalosťami (sám seba som sa vtedy pýtal, ako mu už len ja dokážem pomôcť, veď vie toľko čo ja), reálnymi cieľmi (spomínané stretnutie sa uskutočnilo po tom, čo získal 4. miesto na Majstrovstvách Európy a jeho ďalší cieľ bol viac ako reálny – o rok sa chcel z IFBB Európskeho šampionátu vracať s bronzom), reálnym hodnotením samého seba (vedel, že jeho stavba nie je dokonalá, vedel aj to, kde má slabiny, ktoré ho znevýhodňujú v porovnaní so súpermi a presne ich zadefinoval) a takou "čambalovskou" naliehavosťou, ktorá mi nedala zapochybovať o tom, že aj keď nebudem jediný, kto má čo povedať do jeho prípravy, ak budem argumentovať „prečo má robiť to a to tak a tak“ a presvedčím ho, nebude pochybovať o tom, že mnou navrhovaný postup je správny.
A argumenty som použil aj pred IFBB Majstrovstvami sveta 2012, keď sme riešili otázku ako zmeniť od základov jeho rokmi zaužívaný spôsob tréningu paží. Výsledok poznáte – z takmer defektnej svalovej skupiny „urobil“ v krátkom čase svalovú skupinu síce nie výstavnú, ale dokázal zlepšiť biceps aj triceps a určite aj to svojou čiastkou prispelo k zisku titulu Svetového šampióna. Prečo to spomínam? Dôvodom je skutočnosť, že na v podstate jednoduché riešenie nás priviedla otázka – ako rastú svaly? Stačilo oprášiť znalosti, ktoré sme už mali a zamyslieť sa nad štruktúrou svalových vlákien, zvládnuť pár testov, upraviť počty opakovaní, pohrať sa s dĺžkou prestávok, vyskúšať niektoré špecifické postupy, urobiť drobné zmeny v technike cvičenia. Ak pochopíte aj vy, ako svaly rastú, budete mať v rukách základný kľúč na riešenie akýchkoľvek problémov súvisiacich s naberaním svalovej hmoty. Poďme si teda o raste svalov povedať niečo viac.
.jpg)
