Adrián BARAN - talent na pohľadanie z malej obce na východe Slovenska

Adrián BARAN - talent na pohľadanie z malej obce na východe Slovenska


Pred šiestimi rokmi by Adriánovi Baranovi málokto hádal také atletické úspechy, aké má za sebou dnes. Adrián je momentálne tri roky reprezentantom, desaťnásobným medailistom z majstrovstiev Slovenska v dvoch vekových kategóriách, z toho päťnásobným majstrom a to hneď v dvoch disciplínach - vo vrhu guľou aj v hode diskom.

„Už v šiestom ročníku som bol 180cm vysoký a môj súčasný tréner vedel, že to sú dobré miery začínajúceho vrhača - ja som ale bol futbalovým brankárom.“ hovorí šestnásťročný talentovaný guliar z Nižného Hrušova pri Vranove nad Topľou. Napokon si však vybral atletiku, o ktorej tvrdí: „Je to kráľovná športu, pri ktorej sa nemusím spoliehať na nikoho iného. Som rád, že si ma môj tréner a učiteľ Jaroslav Kolcun takto podchytil a dokázal zaujať.“

Spočiatku trénoval dvakrát do týždňa, v siedmom ročníku častejšie a vo ôsmom, keď sa dostal prvýkrát do reprezentácie, trénoval už každý deň, utorky a štvrtky dokonca dvojfázovo.
Do reprezentácie Slovenska v žiackej kategórii postupujú prví dvaja pretekári z Majstrovstiev Slovenska. „Bola to moja druhá klubová súťaž. Po prvej som bol v slovenských priebežných tabuľkách výkonov tretí, vedel som teda, že mám šancu na reprezentáciu. Podarilo sa mi druhé miesto a s tým aj prvý reprezentačný dres.“

Adriána to, ako sám tvrdí, motivovalo a o pár mesiacov neskôr sa už stal po prvýkrát Majstrom Slovenska - tento krát v hale. „Najviac si vážim tituly majstra, ktorými som sa nominoval na nasledujúce medzištátne stretnutia.“ povedal Baran pri spomienke na ďalšie dva tituly z Nových Zámkov 2014, po ktorých prišla jeho prvá „veľká medaila“ - z medzištátneho päťstretnutia žiakov (Chorvátsko, Slovinsko, Maďarsko, Česko a Slovensko) v Slovinskom Maribore, keď sa mu po nevydarenom hode diskom podarila strieborná vrhačská radosť. „Roztlieskal som si publikum, v krvi som mal neuveriteľné množstvo adrenalínu a na guľu som po odvrhnutí aj poriadne zakričal.“ priznáva Adrián s úsmevom.

Po návrate domov však pokračoval tvrdý tréning a príprava na nasledujúcu sezónu v novej kategórii dorastu. K tej už privoňal, keď ešte ako žiak získal bronz v guli a striebro v disku medzi o rok až dva staršími súpermi. Baran vysvetľuje, že pre vrhača je pri výkone dôležitým faktorom jeho hmotnosť, no podľa jeho slov má na naberanie hmotnosti ešte čas.

„Do osemnásteho roku je pre vrhača dôležité rozvíjať dynamiku a rýchlosť nôh, ktorú trénujem vlastnou váhou a to rôznymi preskokmi cez prekážky, výskokmi na švédske debny so záťažou a výpadmi s olympijskou činkou na pleciach. No bez sily to samozrejme nejde.“ dodáva. Začínal s nižšími váhami a až postupom času s trénerom pridávali viac silových a posilňovacích cvičení.
Pri tréningu Adrián kladie dôraz na veľké svalové partie, ktoré sú potrebné pri jeho disciplínach, ako napríklad nohy, chrbát, hrudník a ramená. Tréningy na nohy a ramená sa skladajú z rýchlostnej a silovej zložky. Silu nôh trénuje Adrián raz do týždňa drepmi do sedu a legpressom.
Tréning na ramená je takisto rozčlenený - dvakrát do týždňa dynamika, zložená z odhodov náčinia rôznej hmotnosti, výrazov olympijskej činky a odhodov rôzne ťažkých medicinbalov; silový tréning v posilňovni sa skladá napríklad z tlaku v sede olympijskou činkou pred hlavou a rozpažovania s jednoručkami v predklone.
Ďalšej svalovej partii (hrudníku) sa Baran venuje dvakrát do týždňa a to tlakmi na rovnej lavičke s úchopom v šírke ramien, tlakmi jednoručkami hore a dole hlavou, v jeho tréningu nechýba ani pullover-om.
Chrbát, ako ďalšiu z pre guliara dôležitých partií trénuje na hrazde (zhyby vykonáva s úchopom v šírke ramien, samozrejme, nadhmatom), nechýba sťahovanie kladky zhora k hrudi, kde strieda široký a úzky úchop, pokračuje príťahmi olympijskej činky v predklone a mŕtvym ťahom - tu strieda jednoručky s nakladacou činkou.
Adrián však nezabúda trénovať aj menšie svalové partie ako triceps (tlaky s úzkym úchopom, kladkou a kľukmi na okraji lavičky) a biceps (bicepsový zdvih s olympijskou činkou, alebo jednoručkami a to nadhmatom aj podhmatom a EZ činkou na Scottovej lavičke).
Trikrát do týždňa mu tréner Kolcun vždy naordinuje aj tréning na brucho, ktorý sa skladá zo zdvihov tela a nôh v rôznych uhloch. Adrián pri tréningoch ako doplnok využíva loptové hry, ktoré hrá 2 až 3 krát do týždňa. Zvyšný podiel na jeho výkone má technika a rýchlosť, na čo sa, okrem iného, zameral aj počas prípravy na sezónu 2015, ktorú ale nezačal podľa svojich predstáv.

„Chcel som vyhrať halové Majstrovstvá Slovenska v Bratislave, čo sa mi nepodarilo.“ hovorí Baran o guliarsky nie práve najúspešnejšom štarte sezóny. Adrián však nie je jedným z tých, ktorí sa po akomkoľvek neúspechu vzdávajú a tak trénoval naďalej naozaj tvrdo. Svojimi výkonmi z jarných súťaží sa nominoval na medzištátne štvorstretnutie dorastencov z Maďarska, Česka, Slovinska a Slovenska, ktoré sa uskutočnilo v Trnave.
„Počas pretekov som sa necítil vo svojej koži, v hode diskom som síce dokázal zlepšiť svoj osobný rekord, no nebol som so sebou spokojný. Nádej som vkladal do vrhu guľou, kde som chcel podať čo najlepší výkon. A podarilo sa! Posledným pokusom som splnil guliarsky limit na Európsky olympijský festival mládeže (EYOF).“ spomína Baran na deň, keď si splnil sen a nominoval sa na jeho doteraz najvýznamnejšie podujatie, ktoré sa konalo v Gruzínskom Tbilisi o necelé dva mesiace.

Do Gruzínska cestoval už aj ako Majster Slovenska v guli aj v disku, no jeho ambície ostávali skromné. „Najviac som sa jednoznačne tešil na hod diskom, pretože tam bola skutočná atmosféra veľkého podujatia. Musel som sa prebojovať cez kvalifikáciu, čo sa mi podarilo a o dva dni som zo seba vo finále vydal maximum.“ tvrdí mladý talent, ktorý obsadil na EYOF-e konečné desiate miesto.
Neskôr absolvoval aj vrh guľou, v ktorom v priamom finále dosiahol na siedmu priečku. V ten istý deň Adrián bežal aj štafetu 4x100m, z ktorej vzišla aj jedna z najúspešnejších fotografií celého podujatia, na ktorej Baran spadol pri odovzdávaní štafetového kolíka.
„Mali sme šťastie, že som spadol len do vlastnej dráhy a našu štafetu nediskvalifikovali. Bežali sme dobre, ale postup do finále sme nečakali.“ zamýšľa sa spätne o rozbehoch štafiet Adrián. Spomína, že vo finále sa mu bežalo dobre aj napriek tomu, že je guliar a musel dokonca štartovať. Na bronz nikto zo štvorice chlapcov nepomýšľal, o to príjemnejším prekvapením pre nich vybojované stupne víťazov boli.
„To, že som guliar a mám bronz zo štafety je síce raritou, ale je to určite jedna z mojich najlepších skúseností.“ hovorí.

V tomto roku sa však Adriánovi dostalo aj veľkej podpory od jeho rodnej obce, ktorá mu poskytla priestor a postavila diskársku klietku, ktorá je nateraz jedinou v Prešovskom kraji. A čo Adriánov recept na dobré výkony? „Pretekára nemôže eliminovať strach. Každý sa musí sústrediť na vlastné preteky, iba vtedy podá skutočne dobrý výkon.“ Ciele tohto nádejného guliara a diskára v novej sezóne sú jasné.
Chcel by vyhrať halové majstrovstvá SR dorastu, pokúsiť sa o dobré výsledky na juniorských súťažiach a do Tbilisi sa chce „do roka a do dňa“ vrátiť na dorastenecké Majstrovstvá Európy, čomu momentálne, ako prezradil, podriaďuje celú prípravu.

Diskusia k článku:

AMIX diskusia