Ladislav KLÉRI - Sieň slávy kulturistiky a fitness na Slovensku

Ladislav KLÉRI - Sieň slávy kulturistiky a fitness na Slovensku

Projekt Hall of Fame - Sieň slávy kulturistiky a fitness na Slovensku
vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition.
Fall of Fame - Slovenská sieň slávy v kulturistike/fitness

Ladislav KLÉRI – historicky prvý Majster športu v kulturistike

Kto si spomenie, ten určite bude so mnou súhlasiť ak poviem, že prakticky až do víťazstva Petra STACHA na 1975 IFBB Majstrovstvách Európy, nebolo v bývalom Československu väčšej hviezdy v kulturistike ako Ladislav KLÉRI (narodený v roku 1942). Jeho výsledky boli tak výnimočné, že mi o nich neustále rozprával môj prvý tréner Šaňo ŠVARBALÍK a keď sa v Košiciach, alebo v blízkom okolí, konala súťaž v kulturistike, organizátori Ladislava KLÉRIHO pravidelne pozývali ako čestného hosťa.
Výnimočnosť Ladislava KLÉRIHO potvrdzuje aj fakt, že mu v roku 1974, ako historicky prvému kulturistovi v našich športoch, udelili titul Majster športu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Ladislavovi KLÉRIMU právom patrí miesto v Sieni slávy kulturistiky a fitness na Slovensku.
Ladislav KLERI

Kto je Laco KLÉRI?

Rodák z dedinky Perín – Chym neďaleko Košíc začal s kulturistikou po vážnejšom zranení kolena na dnešné pomery neskoro. Vo veku 25 rokov, keď sa zranil na jednom z futbalových zápasov. Futbalu sa totiž venoval pred vojenčinou, počas vojenčiny v Českých Budějoviciach a aj po návrate do Košíc, ale až zranenie ho priviedlo k posilňovaniu. Rehabilitácia s činkami mu počas roku 1967 pomohla, veľmi rýchlo sa zotavil a krátko na to už pravidelne trénoval v legendárnej činkárni TJ VSS Košice, ktorá sa nachádzala neďaleko Hlavnej vlakovej stanice, v Mestskom parku, v Petrovom sade.

V druhej polovici 60. rokov už v Československu obhajovala kulturistika štatút športu uznaného Ústredný výborom Československého zväzu telesnej výchovy (presnejšie od 13. apríla 1964 existovala vo forme Komisie kulturistiky pri vzpieračskej sekcii) a to aj vďaka úsiliu v Košiciach pôsobiacich Milana JABLONSKÉHO (1935-2020) a Alexandra BAČINSKÉHO (1936), v Bratislave pôsobiacich Jozefa MAZÁGA (1932 - 2006), Juraja VIŠNÉHO (1937), Juraja PIPASÍKA (1940) a spol. A samozrejme aj nadšencov a uznávaných odborníkov na kulturistiku z Čiech, ktorými sa v priebehu času stali páni Vojtěch FIALA, František BULVA, Ladislav FILIP a Emil MULLER. Práve Alexander BAČINSKÝ po Klériho začiatočníckom období sa stáva jeho trénerom a spolupráca Kléri – Bačinský (ten zastáva post predsedu Slovenského zväzu kulturistiky, zároveň je aj šéf trénersko-metodickej komisie tzn. prvým trénerom československej reprezentácie a to v období 1970 - 1978) prináša v krátkej dobe pozoruhodné výsledky.

V tom čase pohárové súťaže v kulturistike (napr. Cena Mladej gardy, Pohár časopisu Tréner) sa delili do kategórii na základe výšky, samotné súťaže pozostávali zo silovej časti (hodnotili sa výkony v čelnom drepe, v tlaku v ľahu na rovnej lavici, a v bicepsovom zhybe s veľkou činkou) a z hodnotenia svalového rozvoja. Samozrejme, nie každý s tým súhlasil a tak v roku 1968, na 1. Majstrovstvách Československa v kulturistike, bolo prijaté kompromisné riešenie – súťažiaci museli iba zvládnuť limit v silových cvikoch, pričom hmotnosť činiek sa určila na základe aktuálnej váhy súťažiaceho. Kto nezvládol stanovený limit, nemal šancu súťažiť. A práve na spomínané pravidlo doplatil v tom čase 26 ročný Ladislav KLÉRI. Už v roku 1968 na Majstrovstvá Československa prichádzal ako krajský víťaz (na Slovensku a v Čechách sa konali krajské šampionáty v kulturistike) a zároveň aj ako vážny súper pre podstate známejšieho Juraja Višného (ten sa stal víťazom prvej oficiálnej kulturistickej súťaže na území Československa v roku 1964, Veľká cena Mladej Gardy Bratislava, popularitu získal v roku 1966 vďaka hereckej role Supermana vo filme Kdo chce zabít Jessii?). Kléri však nedokázal zdvihnúť stanovenú záťaž v benchpress-e a zo súťaže vypadol rovnako, ako ďalších 6 súťažiacich. Višný sa napokon stal víťazom najvyššej súťažnej kategórie nad 175 cm a zároveň absolútnym víťazom šampionátu.

V ďalších rokoch už ale Kléri nezaváhal, po emigrácii Juraja Višného na domácej scéne nepoznal chuť porážky a postupne získal tieto výsledky:

  • 1969 ... Majster Československa a Slovenska
  • 1970 ... Majster Československa a Slovenska
  • 1971 ... Majster Československa a Slovenska
  • 1972 ... Majster Československa a Slovenska
  • 1973 ... Majster Československa a Slovenska
  • niekoľkonásobný víťaz súťaže Putovný pohár časopisu Tréner
  • víťaz súťaže Sandow Mariánske Lázně
  • medzinárodný víťaz súťaží v Maďarsku, Poľsku, Litve
  • 1970 ... 7. miesto IFBB Majstrovstvá sveta (Mr. Universe Belehrad); Československo ešte reprezentoval Boris Plintovič (7. miesto) a Bohumil Divílek (11. miesto)
  • 1971 ... 9. miesto IFBB Majstrovstvá sveta (Mr. Universe Paríž); Československo ešte reprezentoval Marián Juráš (12. miesto) a Vladimír Miško (20. miesto)
  • 1972 ... 9. miesto IFBB Majstrovstvá Európy (Mr. Europe)
  • 1973 ... 8. miesto IFBB Majstrovstvá sveta (Mr. Universe)

Ladislav KLÉRI – čo po kariére kulturistu?

Kléri súťažnú kariéru ukončil v roku 1973, vo veku 31 rokov. O rok neskôr získal titul Majster športu ako ocenenie výnimočných výsledkov, ktoré opakovane získaval na domácej, aj medzinárodnej scéne (do roku 1990 tento titul získalo už iba 6 športovcov z našich športov na Slovensku – Uríček, Holič, Šaray, Jablonický, Kořínková, Prekop; po roku 1990 tento titul už nikto nezískal napriek tomu, že aktuálne platný Zákon o športe dáva takúto možnosť).

Prácu zámočníka vo VSS Košice vymenil za prácu športového maséra – najprv sa venoval vzpieračom, potom prvoligovým futbalistom a 23 rokov pôsobil na Osemročnom športovom gymnáziu v Košiciach. Je známe, že práve Ladislav KLÉRY „pritiahol“ ku kulturistike talentovaného zápasníka Jaroslava HORVÁTHA (aj jeho, rovnako ako Klériho, ku kulturistike priviedlo ťažké zranenie kolena) a bol jeho trénerom v rokoch 1991-1993 (po 3. mieste na 1993 Slovenskom šampionáte v kulturistike sa Horváthovým trénerom stáva Milan Čížek). Z ďalších súťažiacich, ktorých pripravoval predovšetkým na súťaže domácej scény, nesmiem zabudnúť na jeho syna, Ladislava Klériho mladšieho.
Ldislav KLERI

Záver

Aj s pomocou Jara HORVÁTHA som sa pokúšal zistiť, čo je aktuálne s Lackom KLÉRIM (ako mu Jaro stále hovorí), ale nedopracovali sme sa k žiadnemu výsledku. Kontaktoval som aj vedenie obce Perín - Chym, kde roky býval, ale jediná informácia, ktorú som získal bola tá, že Ladislav KLÉRI sa odsťahoval do Košíc. Dôkazom toho, že Ladislav KLÉRI je osobnosťou, ktorá sa zapísala do histórie kulturistiky na Slovensku je aj článok, ktorý nájdete v Ročenke kulturistiky 1971 (viď. ukážka nižšie), rovnako ako články, ktoré v lokálnych médiách pripomínali jeho 70. a 75. narodeniny Všetky ročenky sú v pdf formáte voľne dostupné na stránke Hardbody.sk. a dodám, že v tomto roku uplynie 80 rokov od narodenia Ladislava KLÉRIHO, čo je ďalší dôvod k tomu, aby sa meno Kléri stalo súčasťou Hall of Fame - Siene slávy kulturistiky a fitness na SLovensku.

Ladislav KLERI Ročenka kulturistiky 1971
Ladislav KLERI Ročenka kulturistiky 1971
Ladislav KLERI

Diskusia k článku:

AMIX diskusia