Eugen SANDOW - otec bodybuildingu a kulturistiky z Nemecka

Práve v takom stave bol hrob Sandowa v roku 1948 (tzn. 23 rokov po jeho smrti), kedy pamiatke "otcovi bodybuildingu/kulturistiky" chceli vzdať úctu a rešpekt členovia americkej výpravy vo vzpieraní, účastníci Olympijských hier v Londýne.

Hrob s pozostatkami velikána bodybuildingu napokon po ďalších desiatkach rokov (presnejšie v roku 2008) zrekonštruoval a označil 1,5 tonovým náhrobným kameňom jeho vzdialený príbuzný (Američania mali v pláne už výrazne skôr tomuto silákovi a bodybuilderovi postaviť pamätník, ale bez súhlasu rodiny Sandowa to urobiť nemohli).

Joe Weider si na Sandowa spomenul v 70. rokoch 20. storočia práve vďaka NABBA funkcionárom (a aj na podnet Arnolda Schwarzeneggera a Jim Lorimera - obaja v rozmedzí rokov 1976 až 1979 boli promotérmi súťaže Mr. Olympia a zorganizovali ju v Columbuse). NABBA funkcionári totiž bronzovú sochu Sandowa z 1901 Great Competition dali najprv ako trofej pre víťaza na premiérovej súťaži 1950 NABBA Mr. Universe v Londýne (čo bola reálne prvá veľlká bodybuilding súťaž medzinárodného významu; zvíťazil na nej 24 ročný Američan Steve Reeves) a o 25 rokov neskôr si túto významnú udalosť pripomenuli. Ako? Originálnu zlatú trofe, sochu Sandow-a, ktorú získal v roku 1901 víťaz súťaže Great Competition William Murray, si zapožičali na fotografovanie pri príležitosti 25. výročia zorganizovania prvej súťaže NABBA Mr. Universe.

Joe Weider sa nechal inšpirovať nápadom dvojice Schwarzengger - Lorimer a v roku 1977 odovzdal repliku sochy Sandowa víťazovi 12. ročníka profesionálnej bodybuilding súťaže Joe Weider Mr. Olympia (bol ním Frank Zane), vďaka čomu sa v ďalších rokoch socha Sandow-a natrvalo stala súčasťou tejto súťaže. Jednu sochu dokonca získal aj Arnold za víťazstvo na súťaži 1980 Mr. Olympia. Dôsledok?
O Sandowovi sa opäť začalo písať, o jeho život a aj odkaz sa opäť intenzívne zaujímal celý bodybuilding svet. Koho by nezaujímalo, akú sochu získava Zane, Columbu, Schwarzenegger a spol.? Došlo aj na spomínanú opravu jeho zanedbaného hrobu, ktorý nájdete na londýnskom Putney Vale Cemetery.

To, že Sandow upadol do zabudnutia, je pre mnohých fanúšikov bodybuildingu prekvapujúce. Veď na prelome 19. a 20. storočia, prakticky až do 1. svetovej vojny bol nepochybne svetovou celebritou. Doslova a do písmena medzinárodným sexuálnym symbolom nielen pre ženy a dievčatá, ale ako sa v priebehu času ukázalo, aj pre homosexuálne orientovaných mužov. Mimoriadnu pozornosť Sandowovi v dobách slávy venovali nielen novinári, ale aj umelci, maliari, fotografi, pre ktorých bol Sandow živým stelesnením antických sôch, ktoré mohli vidieť v počas dovoleniek v Ríme a v Grécku (je známe, že kurátor Britského múzea v roku 1900 dokonca objednal sadrový odliatok Sandowa v životnej veľkosti s tvrdením, že práve on je dokonalým príkladom európskeho človeka a ukážkou, ako je možné zdokonaliť svaly a telo pomocou pravidelných aktivít a tréningových postupov).

Sandowove tréningové postupy si získali pozornosť tých mužov v Európe aj v USA, ktorí sa mu chceli priblížiť. Aj keď určite neboli dokonalé (Sandow bol odporcom myšlienky o prospešnosti ťažkých silových tréningov, namiesto nich propagoval cvičenia s ľahkými záťažami), jeho tvrdenia, že ktokoľvek, bez ohľadu na genetiku, proporčnosť a aktuálny stav, vďaka pravidelnej fyzickej aktivite môže získat muskulatúrne telo, boli pre jeho nasledovníkov mimoriadne povzbudzujúce. Ak navyše sám seba uvádzal ako príklad, pri pohľade na jeho nevysokú postavu mnohí získali presvedčenie, že ak začnú trénovať s jednoručnými činkami, cvičiť na bradlách a hrazde, môžu byť takí, ako on (Sandow mal cca 173cm a vážil cca 85kg; ak niekde prišiel v obleku, nikto by nepovedal, že je to silák s výnimočnou postavou - o to väčšie bolo prekvapenie divákov, keď sa zo šiat priamo na pódiu zobliekol).

Sandow do roku 1919 napísal niekoľko kníh (ako hlavný autor resp. spoluautor), medzi rokmi 1898 až 1907 vydával vlastný časopis (ten mal najprv názov "Physical Culture", o rok neskôr sa zmenil na "Sandow´s Magazine of Physical Culture"), v Londýne v roku 1897 otvoril Institute of Physical Culture, patentoval si a následne predával činky, tréningové plány, dokonca obchodoval aj s prvými doplnkami výživy. O ktorých knihách to hovorím?

• Sandow's System of Physical Training
• Strength and How To Obtain It
• Body-Building
• Strength and Health
• Life is Movement
• The Construction and Reconstruction of the Human Body
• Sandow's Magazine of Physical Culture

Pravdou je, že v tých časoch takmer všetko, čo súvislo s menom Sandow, sa dobre predávalo. Neplatilo to síce o prvom doplnku výživy "Sandow kakao - Sandow´s Health and Strength Cocoa" na výrobu posilňujúceho nápoja, (ktorý bol propagovaný formou celostránkovej reklamy v novinách a stal sa predmetom súdneho sporu medzi Sandowom a najväčším predajcom kakaa vo Veľkej Británii), alebo o výrobku "Plasmon" (o ktorom reklama tvrdila, že sa používal v nemeckej armáde ako náhrada jedla - sám Sadnow podporil jeho predaj tvrdením, že lyžička Plasmon prášku sa rovná dvom vajíčkam a aj v lekárskych časopisoch bola zverejňovaná reklama o účinnosti výrobku Plasmon Cocoa, kde nechýbali aj tvrdenia, že Plasmon má 4x viac bielkovín ako klasické hovädzie mäso, alebo že je 30x výživnejší ako mlieko).

Úspech a peniaze mu priniesol predaj jednoručných činiek, gumových expandrov (dokonca takých, ktoré sa dali použiť na pomerne zvláštny tréning stehien), kníh, trénigových plánov. Meno Sadnowa, alebo priamo sám Sandow sa podieľal na reklamných kampaniach na bicykle, cigary, aj cigarety.



So Sandowom sa priatelili príslušníci šľachty, členovia kráľovských rodín (kráľ Juraj V. ho ocenil titulom Professor of Scientific and Physical Culture v roku 1911), jeho blízkym priateľom bol aj spisovateľ Arthur Conan Doyle (Sandow bol jeho trénerom a je známe, že práve Doyle rozhodoval v Londýne na bodybuilding súťaži Great Competition, organizovanej Sandowom v roku 1901; práve na tejto súťaži najlepší traja súťažiaci po prvýkrát získali zlatý, strieborný a bronzový odliatok sochy Sandowa ako odmenu, autorom ktorej bol sochár Frederic William Pomeroy; replika tejto sochy je od roku 1977 trofejou pre víťaza súťaže v profesionálnom bodybuildingu Mr. Olympia).

Sandow kvôli svojmu vplyvu, nesporným výsledkom, aktivitám a aj dobovej popularite býva často označovaný za "otca bodybuildingu/kulturistiky". Neprávom sa tak zabúda na jeho predchodcov, ktorí mu boli inšpiráciou resp. učiteľmi (napr. Nemca Ludwiga Durlachera, ktorý si meno zmenil na Louis Attila, Francúza Edmonda Desbonneta Samozrejme, Sandow mal aj oponentov a súperov/strongmanov, ktorí ho rovnako ako Wladyslaw KUCHARCZYK - Bobby PANDOUR, Arthur SAXON, Charles SAMSON, George HACKENSCHMIDT a spol. chceli prekonať a niektorí z nich aj revidovať Sandow-om propagované cvičenia. Aj aj boj Sandow vs zvyšok sveta silákov bol pre divákov atraktívny v čase, kedy sa ešte iba formovali individuálne športy - orázkou bolo, kto ho dokáže prekonať a poraziť?

Napriek takmer 30 ročnému úsiliu a popularite, veľkolepé plány Sandow-a rýchlo skrachovali v priebehu 1. svetovej vojny. Ako rodák z Pruska/Nemecka, vo Veľkej Británii žijúci a podnikajúci Sandow (o občianstvo Veľkej Británie požiadal v roku 1906; ) v momente, keď vypukol vojnový konflikt medzi  Nemeckom a Rakúsko - Uhorsko, na jednej strane a Francúzskom, Veľkou Britániou a Ruskom na strane druhej, musel ako každý Nemec pôsobiaci na ostrovoch čeliť podozreniam, že podporuje svoju bývalú vlasť tzn. Nemecko (zrejme preto sa opakovane zdôrazňoval skutočnosť, že jeho otec a matka majú ruský a nie nemecký pôvod). A podozrenia znamenali koniec ústretového prístupu a rešpektu. Navyše sa zabúda, že činky a knihy, predaj ktorých tvoril podstatnú časť jeho príjmov, sa priamo vyrábali v Nemecku a počas vojny dovážať do Londýna tovar z Nemecka bolo absolútne nemožné.

Obrazne povedané, krk mu zlomila aj snaha samostatne vyrábať (bez akýchkoľvek skúseností) už spomínaný "Sandow kakao - Sandow´s Health and Strength Cocoa". Produkcia si vyžadovala extrémne náklady, distribúcia bola komplikovaná a nad jeho sily a rovnako ako v prípade činiek, základná výroba sa realizovala v spolupráci s Nemeckom. V tomto prípade Sandow nepochopiteľne nezvolil jednoduchšiu cestu a neprepožičal svoje meno hotovému výrobku, čo sa ukázalo počas 1. svetovej vojny ako veľká chyba. Továreň na výrobu Health and Strength kakaa veľmi rýchlo zbankrotovala.

Ďalším dôvodom, prečo aktivity Sandowa po 1. svetovej vojne skončili (a prečo bodybuilding/kulturistika v USA naopak zaznamenáva v rokoch 1920-1939 progres), by som hľadal v stratách bojujúcich strán. USA vo svetovej vojne do roku 1918 prišli o cca 116.000 vojakov z cca 100 miliónov obyvateľov (ekonomika USA ale zaznamenala masívny rozmach), krajiny Európy stratili cca 8,6 milióna mladých vojakov (plus milióny civilistov bolo zabitých, ďalšie milióny vojakov boli ťažko zranených; spomenúť treba tiež vojnou zničené hospodárstvo Európy, aj masívne reparačné platby uvalené v roku 1919 na povojnové Nemecko, kolísku silových tréningov; splácané boli až do roku 2010, s prestávkou od roku 1953 a v období, kedy bol pri moci Hitler). Spomínaná kolíska vzpierania, silákov a silových tréningov (aj bodybuidingu) tzn. Nemecko ťažko trpelo aj ekonomicky a s príchodom Hitlera sa "sila a mužný vzhľad" začali viac spájať s ideálom odolného, árijského človeka pripraveného bojovať a nie sa predvádzať na "súťažiach mužskej krásy" (za ktoré sa bodybuilding súťaže spočiatku považovali).

To všetko jednoducho výrazne zredukovalo v Európe skupinu tých, ktorí by sa silovým tréningom a aj bodybuildingu boli ochotní venovať sa. Prvá svetová vojna prakticky Sandowa finančne zruinovala, zruinovala Európu a dala tak možnosť viac vyniknúť v USA pôsobiacim prisťahovalcom z Nemecka aj bývalého Rakúska-Uhorska.

Záver už poznáte. Napriek tomu, že do roku 1914 k cvičeniu inšpiroval tisíce chlapcov a mužov po celom svete, Sandow zo sveta sily a svalov odchádzal zabudnutý a opustený.

Zabudutý aj napriek tomu, že sa k jeho odkazu hlásil viac ako 20 rokov "otec vzpierania a bodybuildingu v USA" Alan Calvert (Calvert ako 18 ročný opakovane videl vystúpenie Sandow-a na Svetovej výstave 1893 v Chicagu, v dôsledku čoho začal so silovým tréningom, následne začiatkom 20. storočia spustil výrobu "nakladacích činiek" zn. Milo Bar-Bell, bol vydavateľom časopisov "Strenght" a "Body Molding", napísal prelomové články a knihy o princípoch silového tréningu a tréningových postupoch, podľa ktorých sa v USA a svete trénovalo ďalšie desaťročia).

Zabudnutý aj napriek tomu, že bol inšpiráciou pre v USA pôsobiaceho printového magnáta, propagátora "physical culture" aktivít a tiež zdravého životného štýlu Bernarr MacFaddena (aj on, rovnako ako Calvert, videl vystúpenie Sandowa v Chicagu a snažil sa ho napodobniť).

Zabudnutý aj napriek tomu, že bol vzorom pre Launcestona Elliota, britského Olympijského víťaza vo vzpieraní z prvých Olympijských hier zorganizovaných v roku 1896 v Aténach.

Zabudnutý aj napriek tomu, že bol inšpiráciou pre Theodore Roosevelta, 26. prezidenta USA, ktorý bol fanúšikom "physical culture" (mimochodom, priaznivci silových aktivít sa v anglických dobových časopisoch označovali ako "physical culturist´s - kulturisti).

Poďme si teda v nasledujúcej sérii článkov povedať o výnimočnom Sandowovi niečo viac. Aj to, čo sa bežne o ňom neuvádza. A spomenieme si aj na tých, ktorí spoločne s ním propagovali myšlienky "physical culture", muscle-buildingu, fitness, body-buildingu.

Kto je Eugene SANDOW?

G. Mercer Adam (autor v roku 1894 vydanej knihy "Sandow´s System of Physical Training") uvádza, že "otec bodybuildingu" sa narodil 2. apríla 1867 a žil v rodine klenotníka, v časti Nemecka označovanom ako Východné Prusko (dnes je to oblasť nachádzajúca sa nad severnou časťou Poľska a patrí k Rusku).

Jeho rodným mestom je vtedajšie druhé najväčšie mesto nemeckého cisárstva, Königsberg (mesto bolo premenované už ako súčasť Ruska v júli 1946 na Kaliningrad - podľa Michaila Ivanoviča Kalinina, ktorý bol až do svojej smrti v roku 1946 TOP politikom vtedajšieho Sovietskeho zväzu) a aj pôvodné, rodné meno Sandowa bolo klasicky nemecké - Friedrich Wilhelm MÜLLER.

Rôzne zdroje uvádzajú, že mladý Friedrich Wilhelm MÜLLER v detstve absolútne nevynikal, čo sa týka športových aktivít. Sám seba v časoch najväčšej slávy označil ako chorľavého a slabé dieťa, pričom nikto z rodiny nevynikal výnimočnou silou, alebo stavbou tela. Zmena nastala počas štúdia na strednej škole, kde sa Friedrich začal venovať gymnastike. Vďaka aktivitám Friedricha Ludwiga Jahna už má gymnastika v tom čase v Nemecku dobre spracovaný koncept presadzovaný v telocvičnom hnutí tzv. Deutscher Turnverband (Jahn začiatkom druhej dekády 19. storočia zakladal gymnastické spolky, kde sa cvičilo pod holým nebom; vďaka nemu sa v tréningovom procese začali využívať bradlá, hrazda, kruhy), tzn. mladý Friedrich Wilhelm MÜLLER nemusel nič vymýšľať.

Podnet k tomu, že 15 ročný Friedrich Wilhelm MÜLLER začal s gymnastikou prišiel vďaka letu strávenému v Ríme. Sochy muskulatúrnych antických hrdinov na neho silne zapôsobili. Sám na vlastné oči videl, že telá antických hrdinov boli veľmi odlišné od postáv mužov, ktorí v 80. rokoch 19. storočia žili v Königsbergu. A túžba po silnom, svalnatom antickom tele sa pre Fridricha stala doslova posadnutosťou. Všetok jeho ďalší voľný čas patril gymnastickým tréningom, venoval sa akrobacii, ak bol v meste cirkus, neváhal vstúpiť do ringu a zmerať si svoju silu s profesionálnymi zápasníkmi.

Keď Friedrich Wilhelm MÜLLER prehlásil, že aj on bude profesionálnym silákom vystupujúcim pred divákmi, hroziaci konflikt s rodičmi vyriešil až jeho odchod na univerzitu v Göttingene (spomína sa aj štúdium v meste Brusel), kde venoval čas štúdiu anatómie. Odchod od rodičov však znamenal, že ako 18 ročný si musel všetko financovať sám a tak prácu hľadal (a našiel) v cirkuse. Začínal s čistiacimi a upratovacími prácami, keď ukázal svoj silový potenciál, priestor získal ako akrobat. Financie získaval aj ako umelecký model, kde predvádzal pózy, v ktorých boli zvečnené dobré známe antické sochy.

Zhodou náhod, práve Brusel sa stal mestom, kde v roku 1886 výnimočný nemecký strogman a vzpierač Ludwig Durlacher otvoril svoju verejne prístupnú činkáreň (Durlacher v nasledujúcich rokoch patril medzi prvých osobných trénerov, presadzoval ideu o prospešnosti silového tréningu pre akékoľvek športy, odporúčal silový tréning nielen mužom, ale aj ženám ako prostriedok na spomalenie proces starnutia).

44 ročný Durlacher v 20 ročnom Sandowovi okamžite videl potenciál už pri jeho prvej návšteve činkárne, vstup do ktorej si však Sandow nemohol dovoliť zaplatiť. V tom čase bol v mladý Friedrich v zúfalej finančnej situácii, ktorú riešil aj tým, že v Bruseli stál ako model sochárom a maliarom, ktorí jeho tvár a telo boli použili ako predlohu k sochám aj obrazom. Aj po rokoch nájdeme ho na soche muža bojujúceho s orlom, bol predlohou pre Satana, pre gréckych, alebo rímskych bojovníkov. Podľa toho, čo sa umelcom hodilo pomocou neho zobraziť.

Durlacher neriešil vstupné, rovno mu navrhol, že ho bude trénovať a po niekoľkých mesiacoch tréningu obaja začali spoločne vystupovať. Divákom predvádzali rôzne formy siláckych čísel, dvíhanie záťaží, dobových činiek, vrátane Durlacherom  favorizovaného "bent press-u" (expert na historiu sily Josef Švub tekto cvik pomenoval ako "šroubový tlak", v anglických zdrojoch je označovaný aj ako "screw-press", resp. "one-hand-twist", nemecky je to "schrauben drück", rusky "vykručivanije"). A pretože ich silácky kúsky boli naozaj výnimočné, obaja prijali umelecké mená (v tom čase si siláci spravidla vyberali z mien historických postáv, alebo hrdinov mytológie) a spoločné vystúpenia dvojice profesor Attila a Sandow mali nečakane veľký divácky ohlas.

O dvojici silákov profesor Attila (umelecké meno Ludwiga Durlachera) a Sandow (Friedrich Wilhelm MÜLLER si mení meno na Sandow; uvádza sa tiež, že Sandov bolo priezvisko jeho mamy za slobodna) sa začali rýchle šíriť informácie a ponuky na vystúpenia im prichádzali v rôznych miest Európy.

V tom čase ešte neexistovali oficiálne súťaže, kde by sa používali štandardné činky tak, ako je to na aktuálnych súťažiach vo vzpieraní, alebo v powerliftingu. Aj preto sila sa demonštrovala spôsobom, ktorý muse divákov šokovať. Zdvíhali sa nielen závažia (kde bolo zreteľne uvedené, že majú 50, 100, 150, alebo 200kg - ako odhalil Alan Calvert vo svojej knihe, často to nebola pravda), ale aj zvieratá (kôň, slon a pod.), zápasilo sa s levom, alebo medveďom, dvíhalo sa niekoľko dospelých mužov súčasne. Neskôr došlo aj na dvíhanie prvých automobilov, trhali sa reťaze, balíčky kariet, lámali sa mince. Sandow silácke vystúpenia navyše dopĺňal o predvádzanie svojho vypracovaného, ľahko oblečeného tela, pričom "nahotu" pred viktoriánskym publikom ospravedlňoval odkazmi na antické sochy. A publikum namiesto toho, aby bolo nahotou pohoršené, Sandowa začalo obdivovať a uznávať.   

V roku 1889, počas pobytu v Benátkach, Sandow poslúži ako model pre obraz gladiátora od anglického maliara Aubery Huntoma. Ten presvedčí siláka, aby odišiel do Londýna, zmerať si sily s dvojicou ďalších silákov, o ktorých sa tvrdilo, že ich nikto neporazí. Reč je o Poliakovi s menom  Franz Bienkowski (používal umelecké meno Cyclop, ale spomínaný je aj pod menom "Poľský Louis Cyr") a z Alsaska - Lotrinska pochádzajúcom Charlesovi Samsonovi. Výsledok?
Koncom októbra 1889 sa Sandow spája s profesorom Attilom a ten v Londýne vyzve Cyclopa a Samsona, aby si zmerali sily s jeho mladým zverencom. Siláci boli v tej dobe rovnaké celebrity, ako sú aktuálne herci, alebo speváci a tak aj výzvy sa realizovali vo veľkom štýle - prostredníctvom novín a dobovej tlače. Aby o nich každý vedel a organizátor mal postarané o veľkú platiacu divácku kulisu. 22 ročný Sandow v siláckom súboji najprv poráža 27 ročného Cyclopa (súboj spočíval v tom, že silák predviedol svoj výkon a vyzval súpera, aby ho zopakoval resp. prekonal - ak to nezvládol, prehral), začiatkom novembra vyrovnáva sa vo viacerých siláckych disciplínach aj 30 ročnému Samsonovi (bolo to ohýbanie železných tyčí, trhanie reťazí, Sandow navyše predviedol niekoľko cvikov s činkou, ktoré Samson odmietol zopakovať, čo znamenalo jeho prehru). Samson však prehru neuznáva, odchádza urazený z pódia a necháva Sandowa na pódiu, aby ho diváci oslavovali ako najsilnejšieho muža na svete. Ktorý navyše má svalnaté telo rovnaké, ako jeho antické vzory.

Do roku 1893, kedy Attila aj Sandow odchádzajú do USA, obaja vystupovali nielen spoločne, ale aj samostatne a prekonávali jeden "rekord" za druhým. Sandow dokonca vzbudzoval pozornosť aj mimo cirkusu, či divadla. V Amsterdame svoju silu demonštroval tým, že chodil z kaviarne do kaviarne a v každej "zničil" stroj na testovanie sily návštevníkov. A užíval si pozornosť žien.

(pokračovanie nájdete v ďalšom článku)