Ancel Benjamin KEYS – Američan, ktorý spropagoval BMI index

Zrejme ťažko by ste v histórii hľadali viac kritizovaného vedca/fyziológa, ako bol Ancel Benjamin KEYS (výnimko je snáď iba Charles-Édouard Brown-Séquard kvôli jeho elixíru mladosti, ktorým mali byť extrakty získavané zo semenníkov zvierat). Keys sa totiž venoval predovšetkým problémom súvisiacim s obezitou a kardiovaskulárnymi ochoreniami, skúmal vplyv rôznych foriem hladovania (obmedzeného príjmu stravy) na ľudský organizmus, hľadal postupy, ako zlepšiť zdravotný stav vďaka vhodnému jedálnemu lístku. A rovnako ako v súčasnosti, aj v rozmedzí 40. až 70. rokov 20. storočia boli témy ako ZDRAVÁ VÝŽIVA, VÝŽIVA A OBEZITA, alebo aj VÝŽIVA PODPORUJÚCA RAST SVALOVEJ HMOTY mimoriadne kontroverzné. Čo odborník na výživu, to iný názor.

Keys svoje myšlienky tvrdohlavo obhajoval (hlavne tú o škodlivom vplyve cholesterolu, ktorý doslova démonizoval ako hlavného zabijaka a vinníka celého spektra srdcovo-cievnych chorôb). Napriek tomu, že mnohé z jeho záverov súvisiacich so zložením stravy v priebehu času začali byť tvrdo spochybňované. Najmä ak sa Keys a jeho nasledovníci snažili o presadzovanie myšlienky TVRDÉ OBMEDZENIE PRÍJMU CHOLESTEROLU STRAVOU ako základnej a nikým nemeniteľnej dogmy. Aj v čase, keď z rôznych strán prichádzali fakty, že sa mýlia.

Pravdou ale je, že Keysova práca nebola zameraná iba na boj s príjmom tukov, stravu, jej vplyv na zdravie, alebo následné definovanie v praxi široko používaných diétnych/stravovacích postupov (napr. K-rations/dávka vypracovaná pre americkú armádu počas 2. svetovej vojny; propagácia Mediterranean/stredomorskej diéty). Keys sa (okrem iného) zaslúžil o definovanie indexu, ktorý zasiahol aj svet fitness. Reč je o indexe obezity, tzv. BMI - Body Mass Index-e. Čím bol Ancel KEYS, v USA pôsobiaci vedec významný a kvôli čomu si zaslúži aj vašu pozornosť?

v 40. rokoch ... na University of Minnesota Ancel KEYS bol hlavným iniciátorom experimentálnej práce známej ako Minnesota Starvation Experiment (1944), niekoľkomesačný experiment s hladovaním resp. obmedzeným príjmom stravy.

Koncept obmedzeného príjmu potravy resp. prerušovaného hladovania sa cca o 70 rokov neskôr (v druhej dekáde 21. storočia) stáva propagovaným diétnym postupom nielen na boj s obezitou, ale pre niektorých fanúšikov bodybuildingu/musclebulidingu aj vášnivo obhajovaným spôsobom stravovania bez ohľadu na to, či je to obdobie naberania svalovej hmoty, alebo je spracovania do finálnej podoby. Keys výsledky experimentu spracoval v roku 1950 v dvojzväzkovej publikácii Biology of Human Starvation (Biológia ľudského hladovania), informácie z ktorej čerpali mnohé medzinárodné humanitárne agentúry

v 50. rokoch ... Ancel KEYS analyzoval dostupné dáta a zistil, že v USA je výrazne vyšší výskyt kardiovaskulárnych chorôb v skupine finančne najlepšie zabezpečenými, ktorí si bez obmedzenie môžu dopriať čokoľvek, čo súvisí so stravou. Njabohatšie skupiny obyvateľstva USA jedli stravu bojhatú na živočíšne tuky a cholesterol. Výsledky boli oveľa horšie v prípade, ak porovnával USA s krajinami Európy, kde sa po 2. svetovej vojne výrazne znížil výskyt sledovaných srdcovo-cievnych ochorení. Keys dal do súvisu tieto ochorenia s príjmom vysoko kalorickej, na tuky bohatej stravy (ktorá obsahuje hovädzie mäso, maslo, vajcia, masť - v povojnovej Európe, na rozdiel od USA, boli tieto potraviny reálne dostupné iba v obmedzenom množstve) s vysokým obsahom cholesterolu. V roku 1953 Keys zverejnil graf, ktorý obletel celý svet - podľa neho čím vyšší bol obsah cholestrolu a tukov v strave u obyvateľov v danom štáte, tým viac úmrtí bolo v ňom zaznamenaných v dôsledku degeneratívnych zmien na srdci a cievach.
Keys cholestrol
Ancel KEYS svoju hypotézu prezentoval v Ženeve (Švajčiarsko) v roku 1955 na stretnutí expertov WHO (World Health Organization) a kde jeho hypotéza si získala okamžite mimoriadnu pozornosť. Predovšetkým keď sa spracovali dáta z mesta Neapol, kde bola mimoriadne vysoká koncentrácia 100 ročných obyvateľov – tí, na rozdiel od Američanov, jedli veľmi málo živočíšnych tukov/cholesterolu, ich jedálny lístok bol následne označený ako Mediterranean/stredomorská diéta. Hypotéza CHOLESTROL NEGATÍVNE VPLÝVA NA KARDIOVSAKULÁRNE OCHORENIA odštartovala 22 rokov trvajúcu štúdiu (tzv. Seven Countrie Study; od roku 1956 do roku 1978, kedy boli po prvý krát publikované jej výsledky; následne bola informačná databáza doplňovaná každých 5 rokov), počas ktorej boli živočíšne tuky obsahujúce cholesterol opakovane označené za hlavnú príčinu srdcovo-cievnych chorôb. Pri analýze výsledkov štúdie na prelome 20./21. storočia však boli odhalené viaceré skreslenia, ktoré znevýhodnili tzv. nízko sacharidový spôsob stravovania, v dôsledku čoho strava s nízky obsahom tukov bola desiatky rokov považovaná za najlepšiu prevenciu pred kardiovaskulárnymi ochoreniami.